„Stať sa mostom medzi Východom a Západom nie je samozrejmosť, ale ani podradná úloha. Je to vedomá stratégia, o ktorú sa treba systematicky usilovať,“ uviedol Chmelár s tým, že verejná podpora pre takúto ambíciu existuje.
Najväčšia časť obyvateľov Slovenska si želá, aby sa krajina v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou usilovala o vyváženú pozíciu medzi Východom a Západom. Vyplýva to z prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý bol zverejnený minulý týždeň, no v hlavných médiách prakticky nezaznel. Podľa politického analytika Eduarda Chmelára ide o potvrdenie dlhodobej a prirodzenej orientácie slovenskej spoločnosti, ktorá má hlboké historické, kultúrne aj geopolitické korene.
Slovensko sa podľa neho po stáročia nachádzalo na civilizačnom rozhraní. Či už išlo o hranicu Rímskej ríše, stret západného a byzantského sveta, osmanskú expanziu, neskôr o rozhranie nacistickej Tretej ríše a Sovietskeho zväzu, alebo dnes o východnú hranicu NATO. „Vždy sme boli na pomedzí. A práve v rozumnejších obdobiach sme z tejto polohy dokázali ťažiť,“ pripomína Chmelár.
Ako príklad uvádza obdobie Veľkej Moravy, keď sa územie dnešného Slovenska dokázalo opierať súčasne o Rím aj Konštantínopol a absorbovať kultúrne impulzy zo Západu aj Východu. V krízových obdobiach sa však táto filozofia podľa neho opakovane spochybňovala a odmietala.
Myšlienka „mosta“ nie je komunistický prežitok
Chmelár sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam, že koncepcia Slovenska ako mosta medzi Východom a Západom je reliktom minulého režimu. Pripomína, že počas socializmu bolo Československo pevnou súčasťou sovietskeho bloku a Varšavskej zmluvy, takže o vyvažovaní nemohla byť reč.
Naopak, ideu mosta označuje za masarykovskú, inšpirovanú filozofiou Jána Kollára. Tézy T. G. Masaryka zasa rozvíjali politici ako Milan Hodža. Kritizuje tiež zjednodušené a zosmiešňujúce interpretácie známeho bonmotu Jana Masaryka o tom, že „po mostoch sa šliape a v čase vojny sa vyhadzujú do vzduchu“. Podľa Chmelára išlo o vtip, nie o popretie geopolitickej stratégie jeho otca.
Za nebezpečné považuje aj nekritické preberanie militaristických klišé, ako je heslo Si vis pacem, para bellum. Pripomína, že jeho pôvodný význam bol historicky skreslený a že ani masívne zbrojenie nezabránilo pádu Rímskej ríše. „Za stáročia sme vyvinuli diplomaciu, medzinárodné právo a mechanizmy mierového riešenia sporov. Napriek tomu sa vraciame k primitívnym schémam,“ upozorňuje.
Slovensko má konať podľa vlastných daností
Podľa Chmelára by Slovensko malo konečne formovať svoju geopolitiku na základe vlastných historických, kultúrnych a geografických daností. Varuje pred neustálym tlačením krajiny do extrémnych polôh a pred podliehaním cudzej agende.
Úlohu mosta medzi Východom a Západom považuje za privilégium, nie za slabosť, a vidí v nej významný potenciál najmä v diplomacii. V tomto kontexte pozitívne hodnotí postoj premiéra Roberta Fica na summite EÚ, kde sa zastal Srbska a podporil rozšírenie Európskej únie o krajiny západného Balkánu.
Chmelár zároveň kritizuje dvojitý meter Bruselu, ktorý podľa neho kladie Srbsku stále nové podmienky, zatiaľ čo Ukrajina – napriek rozsiahlej korupcii, nefunkčným inštitúciám a autoritárskym tendenciám – je politicky tlačená smerom k rýchlemu vstupu do EÚ. Pripomína, že v Indexe demokracie je Srbsko o takmer tridsať miest vyššie než Ukrajina, ktorá je už radená medzi hybridné režimy.
Posilňovanie stredoeurópskej spolupráce
Analytik sa kriticky vyjadruje aj k súčasnej debate o „európskych záujmoch“. Podľa neho nejde o spoločný menovateľ všetkých členských štátov, ale skôr o záujmy Nemecka a Francúzska. Varuje, že dominancia dvoch veľkých štátov nie je riešením a pripomína historickú skúsenosť s Rakúsko-Uhorskom.
Za perspektívnejšie považuje posilňovanie stredoeurópskej spolupráce, ktorá je pre Slovensko prirodzeným priestorom bez potreby umelých konštrukcií a prepisovania vlastných dejín.
„Stať sa mostom medzi Východom a Západom nie je samozrejmosť, ale ani podradná úloha. Je to vedomá stratégia, o ktorú sa treba systematicky usilovať,“ uzatvára Chmelár s tým, že sociologický výskum potvrdzuje, že verejná podpora pre takúto ambíciu na Slovensku existuje.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár: Prieskum SAV potvrdil, že Slováci chcú byť mostom medzi Východom a Západom