Čarnogurský pre eReport: PS je vlastizradná organizácia. Otvára Benešove dekréty, kým svet sa láme

Expremiér sa vyjadril aj k návšteve Roberta Fica v USA, ktorú časť opozície kritizovala v kontexte výrokov Donalda Trumpa o Grónsku. Podľa neho je budovanie vzťahov s Washingtonom v strategickom záujme Slovenska.

Bývalý predseda vlády SR a zakladateľ KDH Ján Čarnogurský v rozhovore pre eReport otvorene hovoril o Benešových dekrétoch, Progresívnom Slovensku, geopolitickom vývoji vo svete, vojne na Ukrajine, politike Spojených štátov aj o návšteve premiéra Roberta Fica v USA. Podľa neho sa svetový poriadok zásadne mení a Európa stráca schopnosť samostatne presadzovať svoje bezpečnostné a politické záujmy.

Grónsko a USA

Rozhovor sa začal témou Grónska a vyhláseniami amerického prezidenta Donalda Trumpa o jeho strategickom význame. Čarnogurský v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o dlhodobý geopolitický problém, ktorý presahuje aktuálne politické spory.

„Grónsko je objektívny geopolitický, geologický a bezpečnostný problém. Zo všetkých hľadísk viac patrí ku Spojeným štátom ako ku Európe. Mocensky jednoznačne,“ uviedol.

Podľa neho sa Spojené štáty k tejto otázke vracajú už desaťročia a Trump len otvorene pomenúva to, čo predchádzajúci prezidenti vyslovovali opatrnejšie. Zároveň poukázal na zmenu globálnej rovnováhy síl.

„Už neplatí jednopolárny svet so Spojenými štátmi ako jedinou svetovou mocnosťou. Dnes je svet minimálne trojpolárny: Spojené štáty, Čína a Rusko,“ povedal.

Európa bez vlastnej bezpečnostnej sily

V súvislosti s vojnou na Ukrajine Čarnogurský konštatoval, že Európa podľa neho nie je schopná samostatne zabezpečiť svoju obranu a zostáva závislá od Spojených štátov.

„Západná Európa nie je schopná sama riešiť svoje bezpečnostné požiadavky. Vidno to na Ukrajine, kde by bez vojenskej pomoci Spojených štátov sa Ukrajinci nedokázali tak efektívne brániť,“ uviedol.

Podľa neho sa strategická pozornosť Washingtonu presúva do Ázie, predovšetkým kvôli rastúcej sile Číny. To podľa neho znamená, že Európa zostáva v čoraz väčšej miere odkázaná sama na seba.

Ukrajina, Rusko a bezpečnostná rovnováha

Čarnogurský v rozhovore opakovane zdôraznil bezpečnostné záujmy Ruska v súvislosti s Ukrajinou. Tvrdí, že Moskva vníma vývoj u svojho suseda predovšetkým cez prizmu vojenských hrozieb.

„Rusko Ukrajinu potrebuje bezpečnostne. Nemôže nikomu dovoliť, aby tam boli vojenské základne, ktoré by ohrozovali Rusko,“ povedal.

Na otázku, ako podľa neho konflikt skončí, odpovedal, že výsledkom nebude nevyhnutne priama vojenská okupácia, ale zmena strategického postavenia krajiny.

„Rusko Ukrajinu ovládne nie tak, že tam bude mať svoje vojsko, ale tak, že Ukrajina nebude môcť byť základňou proti Rusku. Ukrajina nemôže byť antiruská,“ dodal.

Taiwan ako paralela k Ukrajine a Grónsku

V širšom geopolitickom kontexte Čarnogurský prirovnal situáciu okolo Ukrajiny a Grónska k postaveniu Taiwanu vo vzťahu k Číne.

„To, čo je pre Spojené štáty Grónsko, to je pre Rusko Ukrajina a pre Čínu Taiwan,“ uviedol.

Podľa neho Čína pôvodne nemala záujem o vojenské riešenie taiwanskej otázky, ale predovšetkým o to, aby ostrov nebol využívaný ako vojenská základňa proti Pekingu.

Benešove dekréty a kritika PS

Výrazná časť rozhovoru sa venovala vnútropolitickej téme Benešových dekrétov a vyhláseniam Progresívneho Slovenska. Čarnogurský varoval, že ich spochybňovanie môže mať vážne dôsledky pre vzťahy so susednými štátmi, najmä s Maďarskom.

„Progresívne Slovensko je vlastizradná organizácia, pretože je v životnom záujme Slovenska, aby malo dobré vzťahy s Maďarskom. A Progresívne Slovensko toto nielenže narušilo, ale pokazilo,“ vyhlásil.

Zároveň vysvetlil, že Benešove dekréty sú podľa neho často nesprávne interpretované z právneho hľadiska.

„Benešove dekréty už nie sú účinné. Zostali platné, ale nie sú účinné. To znamená, že dnes sa podľa nich nedá odoberať majetok alebo robiť právne zásahy,“ povedal.

Dodal, že právny rámec Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach vylučuje ich praktické uplatňovanie v súčasnosti.

Podľa Čarnogurského by ich oficiálne spochybnenie mohlo vytvoriť nebezpečný precedens aj v medzinárodnom kontexte.

„Keby Slovensko urobilo to, čo žiada Progresívne Slovensko, vytvorilo by to precedens, ktorý by využili nemecké revanšistické organizácie. Mohli by hovoriť: Slovensko to priznalo, tak to priznajte aj vy,“ uviedol.

Fico a politika štyroch svetových strán

Čarnogurský sa vyjadril aj k návšteve premiéra Roberta Fica v Spojených štátoch, ktorú časť opozície kritizovala v kontexte výrokov Donalda Trumpa o Grónsku.

Podľa neho je budovanie vzťahov s Washingtonom v strategickom záujme Slovenska.

„Budovať dobré vzťahy so Spojenými štátmi je v záujme Slovenska. To, že má premiér dobré vzťahy s Moskvou a Pekingom, neznamená, že ich nemá mať aj so Spojenými štátmi,“ povedal.

Dodal, že slovenský premiér by sa mal usilovať o vyvážené vzťahy so všetkými hlavnými mocnosťami.

„Každý slovenský premiér by mal mať záujem mať dobré vzťahy minimálne s tromi: Spojené štáty, Čína a Rusko,“ uviedol.

Zdroj: eReport