Bývalý nemecký eurokomisár predstavil novú knihu S Ruskom. Navrhuje spoluprácu a spomína aj Slovensko

Spoluautor knihy, novinár Wendler, opisuje, že USA ako doterajšia jediná svetová superveľmoc strácajú pozície, prebieha proces dedolarizácie a BRICS prekonáva G7 v hospodárskom raste.

Podľa Berliner Zeitung v novej knihe „S Ruskom. Za zmenu politiky“ predstavuje bývalý podpredseda Európskej komisie Günter Verheugen spolu s ďalšími autormi alternatívny pohľad na konflikt na Ukrajine. Nabáda na prijatie multipolárneho prístupu, integráciu Ruska do európskej bezpečnostnej štruktúry a odmieta eskalatívne spôsoby. Verheugen, ako autor predslovu a skúsený politik, podporuje nové smerovanie v dialógu s Ruskom. Na prezentácii v Berlíne Verheugen otvorene uviedol, že v Ukrajine sa nebojuje za slobodu, ale cieľom Západu je „strategické oslabenie Ruska v súboji o geopolitické sféry vplyvu“.

Vojna sa dala odvrátiť

Verheugen, dlhoročný bezpečnostný expert, pôsobil na najvyšších politických pozíciách, bol generálnym tajomníkom FDP, neskôr spolkovým manažérom SPD, komisárom EÚ pre rozšírenie a priemysel a tiež podpredsedom Európskej komisie. V knihe tvrdí, že na Ukrajine v roku 2014 prebehla „Západom riadená operácia zmeny režimu“, ktorej cieľom bolo nahradiť proruskú vládu vládou priateľskejšou k Západu.

Podľa neho sa vojna dala odvrátiť ešte v decembri 2021, keď Rusko navrhlo rokovania o novej bezpečnostnej architektúre, čo Západ odmietol. Na jar 2022 boli Ukrajina a Rusko pripravené podpísať mier, „ale Západ chcel iné riešenie“. Ako príklad uvádza vyjadrenie šéfa nemeckej rozviedky BND Bruna Kahla, ktorý označil skorší mier za „problémový“, pretože by Rusku umožnil skôr znovu zamerať vojenské sily proti NATO. „Kahl tým odkázal Ukrajine: musíte ďalej bojovať a zomierať, aby sme sa my mohli pripraviť na vojnu s Ruskom,“ cituje Verheugen.

Varuje, že eskalačný kurz voči Moskve je nebezpečný a škodí Európe, sankcie podľa neho oslabili nemeckú ekonomiku, zvýšili ceny energií a posilnili závislosť od USA. Rusko však nebolo ani diplomaticky „izolované“, ani „zničené“, ako to plánovala bývalá ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

Kritika západnej stratégie a militarizácie

Spoluautor knihy, novinár Jürgen Wendler, opisuje, že USA ako doterajšia jediná svetová superveľmoc strácajú pozície, prebieha proces dedolarizácie, BRICS prekonáva G7 v hospodárskom raste a americké firmy sa po dekádach presúvania výroby do lacných krajín snažia Trumpove iniciatívy vrátiť späť do USA. Citoval aj brazílskeho prezidenta Lulu da Silvu, ktorý Trumpovi odkázal: „Svet sa zmenil. Nechceme žiadneho imperátora.“ Podľa Wendlera stojí Západ na križovatke.

Historik Stefan Luft vo svojom príspevku kritizuje plán nemeckej armády „urobiť Nemecko do roku 2028 vojensky pripraveným na vojnu“. Berlín sa zaviazal dávať 5 % HDP na obranu, čo by znamenalo až 41 % štátneho rozpočtu. Armáda pritom počíta, že v prípade vojny s Ruskom bude v Nemecku denne 1 000 zranených. Luft varuje, že diplomatické riešenia úplne zmizli z politickej agendy.

Stredná Európa medzi „mostom a pevnosťou“

Novinár Jan Opielka skúma, či štáty strednej a východnej Európy vystupujú voči Rusku ako „most“ alebo „pevnosť“. Uvádza, že Maďarsko a Slovensko hľadajú cestu ku kooperácii, zatiaľ čo Poľsko sa profiluje ako „vzorový žiak NATO“ s rekordnými výdavkami 4,7 % HDP na obranu. Opielka, sám pôvodom z Poľska, ľutuje tento trend a tvrdí, že krajina sa stotožňuje s bezpečnostnými záujmami USA. V poľskej spoločnosti podľa neho prevláda presvedčenie, že vojna s Ruskom je nevyhnutná – čo považuje za dôkaz, že región sa rozhodol zle a odvrátil sa od ducha mieru po roku 1989.

Zdroj: Berliner Zeitung