KOMENTÁR Brusel si pravidlá ohýba, ako potrebuje. EP chat control zamietol, Komisia ho aj tak pretlačila

V marci europarlament plošné čítanie súkromných správ – alebo inak povedané chat control – zamietol. V júli ho ale Európska komisia aj tak presadila – cez členské štáty, v zrýchlenom režime a bez jedinej verejnej diskusie. Súkromné firmy teda môžu prehľadávať naše e-maily a chaty. Ktoré firmy to budú, nevie nikto. Kontrola nad nimi prakticky neexistuje. A ako sa to všetko „snúbi“ s listovým tajomstvom, ktoré zaručuje aj Ústava SR, je veľká otázka. Odôvodnenie je stále rovnaké: ochrana detí.

Hlasujte si ako chcete, aj tak to presadíme

V marci europoslanci návrh Komisie zamietli pomerom 311 ku 228. Europarlament ju podľa svojho rokovacieho poriadku vyzval, aby návrh stiahla. Neurobila to. Keď predsedníčka parlamentu Roberta Metsolová v júni naznačila, že vec môže znovu otvoriť, Komisia začala tlačiť na členské štáty. Jej zástupkyňa Beate Gminderová na stretnutí veľvyslancov žiadala, aby všetko stihli do júla. Komisia dokonca chcela, aby výnimka na kontrolu našej komunikácie platila bez termínu. To ale odmietli aj právnici samotnej Rady EÚ. Štáty potom prijali takmer presne pôvodný návrh Komisie a poslali ho parlamentu znova. Nemecké ministerstvo vnútra v internom dokumente otvorene napísalo, že ide o text, ktorý parlament už raz zamietol. Spravodajkyňa zákona Birgit Sippelová to nazvala nekalým manévrom. Viacerí europoslanci tvrdia, že hlasovanie porušilo rokovací poriadok a na program sa vôbec nemalo dostať.

Bez diskusie, bez kontroly, proti vôli parlamentu

Druhé hlasovanie sa konalo 9. júla, v posledný deň pred europarlamentnými prázdninami, v zrýchlenom režime. Tentoraz už ale na odmietnutie nestačila obyčajná väčšina, bolo potrebných 360 hlasov, teda nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Proti chat control bolo 314 poslancov, za 276. Väčšina teda znovu povedala nie, ale keďže 112 poslancov nehlasovalo, zákon prešiel. Komisii teda stačilo iba počkať si na vhodný čas. Štáty ho 23. júla schválili písomne, bez verejného rokovania. Proti bolo len Maďarsko. Platí od 31. júla, do apríla 2028. Kvôli zrýchlenému postupu sa nekonala ani odborná diskusia vo výboroch, ani vypočutia, ani posúdenie dopadu na základné práva. K novému textu sa nevyjadril ani európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Nehovoriac o tom, že ľudí  – Európanov – sa nepýtal nikto.

Týka sa to e-mailov, chatov a internetových hovorov. Vynechané sú šifrované end-to-end služby ako Signal, WhatsApp a hlasové hovory. Bežný e-mail, obyčajné chaty na Telegrame, či Discord však skenovať možno.

O tom, kto je podozrivý, rozhoduje algoritmus, nie sudca

Nečíta sa len komunikácia podozrivých. Skenovať sa smie všetko, čo cez službu prejde. Fotky a videá stroj porovnáva s databázou zakázaného materiálu. Text posudzuje umelá inteligencia, ktorá hľadá znaky, že dospelý nadväzuje kontakt s dieťaťom. Aké slová či vzorce presne hľadá, zákon neurčuje. Rozhoduje o tom firma.

Firmy, ktoré nikto nekontroluje a nikto ich nepozná

Zákon neurčuje, ktoré firmy budú naše správy skenovať, zoznam neexistuje. Správy neskúma polícia ani súd, ale súkromné spoločnosti, podľa Talianska prevažne neeurópske. Samy si vyberú technológiu a samy rozhodnú, čo je podozrivé. Hlásenia posielajú polícii alebo „organizáciám konajúcim vo verejnom záujme“, aj mimo EÚ. Údaje môžu držať rok. V prípade podozrenia môžu v skenovaní pokračovať osem mesiacov aj bez povinnej konzultácie s úradom na ochranu údajov. Inak im stačí len raz ročne poslať úradu správu – teda dodatočne. Súd, ani žiaden nezávislý orgán, vopred neposudzuje, koho firma za podozrivého označí. Aj Taliansko žiada, aby trvalý zákon nezávislý dohľad súdu alebo úradu vyžadoval. Dnes ale chýba. Človek sa o tom, že ho stroj označil, spravidla dozvie, až keď mu zablokujú účet.

Listové tajomstvo iba na papieri

Slovenská ústava zaručuje listové tajomstvo aj tajomstvo dopravovaných správ. Charta základných práv EÚ chráni dôvernosť komunikácie. Samotné prijaté nariadenie však priznáva, že skenovanie zasahuje do práv všetkých používateľov. Súdny dvor EÚ pritom plošné sledovanie štátom pripúšťa len za prísnych podmienok. Ale tu smú súkromné firmy robiť to, čo by štát nemohol. Zákon síce sľubuje, že neohrozí tajomstvo medzi lekárom a pacientom, advokátom a klientom či novinárom a zdrojom. Je to však len veta v úvode textu. Stroj nevie, kto komu píše. Lekárska správa poslaná e-mailom prejde rovnakou kontrolou ako všetko ostatné.

Ochrana detí len ako zámienka

Komisia a jej podporovatelia tvrdia, že bez skenovania prídu vyšetrovatelia o stopy a zneužívanie detí zostane neodhalené. Fakty to ale nepotvrdzujú. Nemecké ministerstvo vnútra v internom dokumente samo priznalo, že pokles hlásení v policajných štatistikách zatiaľ nevidno, hoci výnimka vtedy už takmer tri mesiace neplatila. Parlament navyše ponúkol riešenie: skenovať podozrivých so súhlasom súdu. Štáty ho ale odmietli. Nejde teda o to, či chrániť deti. Ide o to, či kvôli tomu treba čítať správy všetkých. Ochrana detí tu slúži ako argument, proti ktorému sa verejne namietať nedá.

Europoslanci proti, vláda za

Zo slovenských europoslancov hlasovali proti skenovaniu Blaha, Kaliňák, Laššáková, Roth-Neveďalová, Ondruš, Uhrík, Mazurek, Karvašová, Wiezik, Yar a Ódor. Za bola jedine Lexmann. Slovenská vláda však o dva týždne neskôr v Rade hlasovala za.

Čo príde po apríli 2028

Celá táto „paráda“ má byť len dočasné riešenie. Súbežne sa rokuje o trvalom zákone. Komisia v ňom chce, aby vybrané firmy museli skenovať správy všetkých ľudí. Parlament to pripúšťa len pri podozrivých, štáty chcú dobrovoľné skenovanie ako dnes. Ďalšie kolo rokovaní je naplánované na 29. septembra. Ak sa do apríla 2028 nedohodnú, príde zrejme ďalšie „dočasné“ predĺženie. Komisia už ale jasne ukázala, čo chce: výnimku bez konca.

zdroj: ereport