Británia po 59 rokoch vyhlásila okupáciu palestínskych území za nezákonnú, minister nazval osadníkov teroristami, Izrael Britom zavrel konzulát

Britský minister zahraničných vecí Ed Miliband povedal 8. septembra v Dolnej snemovni vetu, akú z úst britského ministra nebolo počuť: v častiach Predjordánska prebieha etnická čistka Palestínčanov a osadnícky terorizmus je bezuzdný. Nepovedal však slovo, ktoré komisia OSN vyslovila už pred rokom – genocída. Za jediný rok pritom izraelskí osadníci úplne vysídlili pätnásť palestínskych komunít a Izrael v tom istom roku schválil rekordných 54 nových osád. Londýn uvalil na obchod s osadníkmi sankcie a Izrael v reakcii zatvára britský konzulát. No kým Londýn zakazuje dovoz datlí, Berlín schválil len za druhý štvrťrok tohto roka licencie na vývoz zbraní do Izraela za 736 miliónov eur.

Čo Londýn oznámil

Miliband oznámil zákaz dovozu tovaru z nelegálnych osád, sankcie proti firmám a ľuďom, ktorí osady stavajú a financujú, zákaz reklamy na osady v Británii a dvojitý zámok na vývozné licencie prispievajúce k okupácii. Povedal aj to, že okupácia je podľa oficiálneho stanoviska britskej vlády nezákonná. „Neverím, že Briti chcú, aby sme podporovali okupáciu tým, že prijímame výrobky z osád“. Etnická čistka v jeho podaní znela takto: „Britská vláda súhlasí, že v častiach Západného brehu prebieha etnická čistka Palestínčanov, ktorú páchajú osadnícki teroristi.“ Odvolal sa pritom na bývalého izraelského premiéra Ehuda Olmerta a jeho slová o „násilnom a zločinnom úsilí etnicky vyčistiť územia na Západnom brehu“. Spoločným vyhlásením sa k nemu v ten istý deň pridali Kanada, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Island, Írsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko a Švédsko.

Šesť útokov denne

Podľa výročnej správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť žije v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme vyše 750-tisíc osadníkov v 147 osadách. Tá istá správa eviduje za rok 2025 celkom 1 828 útokov osadníkov so zranenými alebo škodou na majetku v približne 280 komunitách, deviatich zabitých a 838 zranených. OCHA napočítala k 11. júnu tohto roka vyše tisíc útokov osadníkov len za prvý polrok, priemerne šesť denne – najvyššie tempo, aké kedy zaznamenala. Základne, ktorých za jediný rok pribudlo 86, viedli podľa správy EÚ k úplnému vysídleniu pätnástich palestínskych komunít a k čiastočnému vysídleniu ďalších siedmich. Rekordný počet schválených osád a rekordné tempo útokov v tom istom roku nie sú dva samostatné javy. Nie sú to excesy jednotlivcov, ale výsledok.

Odveta v ten istý deň

Gideon Saar nariadil zavrieť britský konzulát vo východnom Jeruzaleme, odchod britských zástupcov z koordinačného centra v Kirjat Gat, koniec britského výcviku palestínskych zložiek v Ramalláhu a zákaz vstupu pre dvanásť britských poslancov vrátane Jeremyho Corbyna. Milibandove obvinenia označil za „nehorázne lži“ a celý krok za otvorené zasahovanie do izraelskej volebnej kampane – voľby sú 27. októbra a súťaž na 1 200 domov v osade E1 sa uzatvára ešte pred nimi. „Izrael nemá problém s britským ľudom. Žiaľ, pri moci je nepriateľská labouristická vláda,“ vyhlásil. Americký veľvyslanec Mike Huckabee, od ktorého sa Biely dom dištancoval, varoval, že „dôsledky budú značné“, a spýtal sa: „Uvaľuje Británia rovnako tvrdé sankcie na Severnú Kóreu, na Čínu, na Rusko?“ Štát, ktorý na doložené zistenie odpovie zatvorením konzulátu, vyhostením diplomatov a zákazom vstupu pre poslancov cudzieho parlamentu, obvinenie nevyvracia. Ukazuje len, ako nakladá s kritikou. Londýn ustupovať nemieni: Miliband označil izraelské kroky za „poľutovaniahodné a škodlivé“ a premiér Andy Burnham sa za rozhodnutie postavil v parlamente slovami, že „tam, kde sú ľudia šikanovaní a nútení opúšťať svoje domovy alebo sú zastrašovaní, budeme vždy stáť na strane slabšieho“.

Biznis, ktorý nikto nevie vyčísliť

Britsko-izraelský obchod mal vlani podľa knižnice Dolnej snemovne hodnotu asi šesť miliárd libier, celý britský obchod s okupovanými územiami vrátane palestínskeho zhruba 38 miliónov. Koľko z toho tvorí tovar z osád, nevie nikto – územia sú s Izraelom v colnej únii. Zákaz sa netýka ničoho, čo vznikne v hraniciach z roku 1967, a do praxe nabehne až o šesť až deväť mesiacov. Že sa jeho objem nedá vyčísliť, je výpovednejšie než akékoľvek číslo – a aj tak to Britániu stálo konzulát.

Podľa toho, kto vyhral voľby

Británia nie je prvá, ani najostrejšia: Slovinsko, Španielsko, Írsko, Holandsko aj Belgicko konali skôr, Slovinsko dokonca úplným zbrojným embargom a zákazom vstupu pre Ben Gvira, Smotriča i Netanjahua. Ten zoznam je však poučnejší v niečom inom. Slovinská vláda sa v júni zmenila a nové vedenie embargo aj zákazy vstupu zrušilo. V Budapešti sa vláda zmenila tiež – a padlo veto, ktoré roky blokovalo prvé sankcie EÚ voči násilným osadníkom; Rada ich prijala 28. mája a skončili pri štyroch organizáciách a troch ľuďoch, medzi nimi hnutie Nachala a jeho šéfka Daniella Weissová. Ten istý skutok, opačný výsledok, podľa toho, kto práve vyhral voľby.

Slovo, ktoré nepadlo

Vyšetrovacia komisia OSN pod vedením Navi Pillayovej 16. septembra 2025 vyhlásila, že Izrael nesie zodpovednosť za spáchanie genocídy v Gaze. Našla štyri z piatich skutkov podľa Dohovoru z roku 1948 a menovite označila prezidenta Herzoga, Netanjahua a vtedajšieho ministra obrany Galanta za tých, ktorí ju podnecovali. Rovnako to pomenovala osobitná spravodajkyňa OSN aj Medzinárodná asociácia bádateľov genocídy. Je to zatiaľ najautoritatívnejšie posúdenie, aké k dianiu v Gaze existuje, a menuje troch najvyšších predstaviteľov štátu. Izraelské ministerstvo zahraničných vecí naň v ten istý deň odpovedalo tak, že správu nazvalo „jedným z najhorších prípadov krvavého ohovárania, aké svet videl“, a dodalo, že „taký chorý dokument môže vyprodukovať len antisemitská organizácia, akou je OSN„. Nevyvrátenie zistení, ale diskvalifikácia tých, ktorí ich urobili. Britská vláda situáciu ako genocídu nepomenovala a odkazuje na súdy. Argument obhajcov tej opatrnosti je vážny: genocída má najvyšší dôkazný prah a štáty ju uznávali až po rozsudkoch. Lenže tá istá vláda v ten istý deň bez rozsudku vyhlásila etnickú čistku, nezákonnú okupáciu aj bezuzdný osadnícky terorizmus. Kde je politicky únosné pomenovať vec bez súdu, tam sa to urobí. Kde nie je, čaká sa na Haag. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze uvádzalo k 6. septembru 73 651 mŕtvych; Miliband hovoril o najmenej 20-tisícoch zabitých detí a o vyše 1 200 mŕtvych za rok, čo formálne platí prímerie.

A Slovensko?

Slovensko sa 2. septembra pripojilo k vyhláseniu 22 krajín proti projektu E1. Juraj Blanár k tomu povedal, že rozširovanie osád „je v rozpore s medzinárodným právom a môže narušiť krehké mierové iniciatívy“. K obchodným opatreniam sa Bratislava nepripojila. Podpis áno, následok nie. Nie, že by na tom Izraelu nejak záležalo, ten si ide aj tak svoje. Ale takéto správanie sa štátov isto vníma aj ako zelenú na semafore.