eReport.sk
Foto: rtvs

Valábik otvorene o svojom súkromí: Intímne detaily o svojej žene


Bývalý hokejista Boris Valábik žiari na televíznej obrazovke. Je čoraz populárnejší a zo dňa na deň sa stal celoslovenským sexsymbolom. V našom rozhovore hovorí o hokejovej kariére, o práci v policajnom zbore, ale aj o svojom súkromí. Prezradil nám, čím si ho získala jeho manželka.

Boris, patrili ste k výrazným hokejovým obrancom, hrali ste aj v NHL. Naučila vás profesia hokejistu tvrdej disciplíne?

Hokej ma naučil tvrdej disciplíne, hoci som si to spočiatku neuvedomoval. Dnes viem, čo tá disciplína pre mňa skutočne znamená. Je to dôležitá súčasť každej profesie. Každý človek, ktorý sa stal úspešným ňou podľa môjho názoru musel disponovať. Hokej ma napríklad naučil, že ak by som počas kariéry nepočúval cenné rady trénera ako autority, tak by som ublížil jedine sám sebe, nie trénerovi, nie autoritám, ani spoluhráčom. Jedine sebe. Vidím na mnohých ľuďoch ako im ubližuje to, že sú nedisciplinovaní a ako nepočúvajú autority. Ako sa búchajú do pŕs, že im nikto nebude hovoriť, čo majú robiť. Keby som v minulosti nedal na rady trénerov, znamenalo by to pre mňa, že budem na lavičke a nebudem hrávať. Ublížil by som tým v prvom rade sám sebe. Občas mám pocit, že u niektorých tento zdravý sedliacky rozum absentuje. Pomyselnú hrdosť, ktorú si myslia, ze získajú tým, že nebudú plniť pokyny autorít alebo nadriadených povyšujú nad vlastné ciele a úspech. Som si istý, ze aj Jeff Bezos musel niekoho na ceste k úspechu počúvať, poslúchať a rešpektovať. Ak budete Jeff, už asi nemusíte, aby ste sa nim stali, je to asi dobrý nápad.

Čo bolo na hokejových časoch najkrajšie?

Myslím si, že to, čo som si s v minulosti najmenej vážil bola moja skúsenosť z NHL. Vtedy som na seba pociťoval silný tlak a snažil som sa tam v prvom rade dostať a následne udržať. V tej obrovskej konkurencii to vie byť náročné. Keď sa spätne pozriem pár rokov dozadu, mohol som si túto príležitosť vážiť viac. Moja hlava bola mojou najväčšou prekážkou. Bol som sám sebe najväčším kritikom. Vyčítal som si chyby, ktoré som urobil. Ubíjal som sa nimi. Neužíval som si samotné hranie. Neskôr ma mrzeli moje viaceré zranenia. Hovoril som si, že sa mohla moja kariéra uberať úplne iným smerom. Nie vždy je šport fér a to platí aj pre život. Na druhej strane človek môže uspieť v čomkoľvek do čoho sa pustí. Treba len naplno makať a tak si dat čo i len šancu, aby niečo dosiahol. Nie je garantované, že to dosiahne, keď bude tvrdo makať, ale je garantované, že to nedosiahne, ak makať nebude. Nikto sa nemôže len tak zlomiť. Myslím si, že som odolný predovšetkým vďaka športu.

Komentujete hokejové zápasy, účinkujete aj v zábavných šou. Vyzerá to tak ako keby ste boli stvorený pre televíznu obrazovku. Nemáte trému?

Ďakujem za kompliment. Televíznu obrazovku vnímam ako zábavu, možno preto nemám žiadnu trému. Televízia mi pomáha v tom, že nesedím doma, ale som aktívny. Pre moju psychickú pohodu je to skvelý bonus. Keby som nič nerobil, len sedel doma, tak by som sa asi zbláznil. Zostal by som zatrpknutý, závidel ľuďom, na všetkých a na všetko nadával, ako to dnes často vidíme. Nechcel by som premýšľať, ľutovať sa a rozjímať nad svojou hokejovou kariérou. Ak ľudia žijú takéto životy, že len sedia doma, tak zvyknú druhým nesmierne závidieť úspech, skôr by mali ale závidieť tvrdú prácu. Čo sa týka práce v televízií, robím ju vo svojom voľnom čase. Na to si beriem z práce dovolenku alebo natáčame cez víkend. To je takisto obeta. Tiež by som často radšej sedel doma s manželkou a so psom a pozeral TV.

Zo dňa na deň sa z vás stal sexsymbol a idol žien. Ako vnímate tieto komplimenty?

(Smiech). Som sám na seba našťastie zvyknutý. Možno sa potom ako som začal pôsobiť v televízií zmenil pohľad ľudí na mňa, ale nezmenil sa môj pohľad na seba. Ale podľa mňa je obdiv žien prehnaný. Asi by boli sklamané, keby ma videli naživo. Televízna obrazovka je ku mne asi našťastie milosrdná. Vo svojom súkromí sa stretávam s tými istými ľuďmi a tí sú na mňa takisto zvyknutí. Pre mňa sa v reálnom živote nič nezmenilo. Komplimenty sú však príjemné a som za ne vďačný. Beriem to s pokorou. Mohli by sa o mne hovoriť aj horšie veci (smiech).

S Mariánom Gáboríkom ste začínali podcastom. Teraz máte vlastnú šou Boris a Brambor na RTVS. Ako sa vám spolupracuje?

S Bramborom sme začali, lebo sme chceli byť obaja aktívni, obaja sme chceli ľuďom priblížiť život profesionálneho športovca. A ako som hovoril, nechcel som sedieť doma. Športovci celý život makajú, žijú aktívny život, cestujú. Zostať zo dna na deň doma nie je dobrý nápad. Športovci veľmi dobre vedia ako sa starať o svoje telo, aké jedlo jest, aké doplnky výživy fungujú, ako zo svojho tela dostať maximum. Vedia čoho je ľudské telo schopné, ak sa oň dobre starajú. Športovci však nevedia z reálneho života nič. Nechcel som sa utápať doma a premýšľať nad životom, tak som si vymyslel aj túto zábavku. Podcast sme si vymysleli a chceme ho robiť dovtedy, pokiaľ nás bude baviť. S Mariánom sme si výborne sadli, pekne sa dopĺňame, vieme si aj vymeniť názory, či sa chlapsky pohádať. Pokiaľ je o našu šou záujem, budeme veľmi radi pokračovať.

Čím je pre vás Marián Gáborík inšpiratívnym kolegom a hokejistom?

Povedzme si to na rovinu tak ako to je. Majo Gáborík by nemusel vôbec pracovať. Napriek tomu je mi sympatické, že podobne ako ja nechce sedieť doma. Sedieť doma a nič nerobiť je mimoriadne nebezpečné. Majo má finančné možnosti, no napriek tomu chce pracovať. Ako športovec však nedostal nič zadarmo a všetko si tvrdo odmakal. Pre mňa je inšpiratívny každý človek, ktorý pracuje hoci nemusí. Majo napriklad nedávno cestoval z Minnesoty, USA do Viedne a keďže sme mali nahrávat podcast, tak sa hneď z letiska ponáhľal do Bratislavy. Veľký kontrast s ľudmi, ktorí si myslia, ze nič nemusia a spoločnosť im niečo dlží. Je to veľmi zodpovedný, pracovitý a odhodlaný človek. Navyše je tímový hráč. Šport ho naučil, že netreba robiť len to, čo je ľahké.

V šou Boris a Brambor privítali aj Sajfu foto: instagram

Koho vy osobne považujete za najtalentovanejších slovenských hokejistov?

Čo sa týka talentu, tak jednoznačne Žigo Pálffy. Myslím, že nesmierne talentovaní boli aj Paľko Demitra, Majo Hossa a Marián Gáborík. Nechcem však aby sa talent preceňoval. Žigo nepotreboval tak makať, bol jeden zo sto miliónov. Naozaj bol jedinečný. Ale drvivá väčšina hokejistov makať proste musí. Niekto ma nadanie, alebo teda talent na strieľanie gólov, niekto na ich zabránenie, keď vie predpokladať pohyb útočníka alebo jeho prihrávku, no a niekoho nadanie tkvie v pevnej vôli. Napriklád aj Zdeno Chára má podla mňa talent na makanie a tvrdú prácu. Také nadanie je budovateľné a predsa ho toľko ľudi ignoruje a sústreďuje sa len na talent, pri ktorom sa človek nemusí toľko nadrieť. .

Po ukončení kariéry ste si urobili policajnú školu a stali sa policajtom. Ako vnímate túto oblasť kariéry?

Policajnú kariéru vnímam ako ohromnú skúsenosť. Kedysi som prácu polície vnímal pomerne povrchne. Nikto ani len netuší, s čím všetkým sa musia policajti pri svojej práci stretávať. Ich práca je oveľa náročnejšia ako na prvý pohľad vyzerá, ale je nemožné to vysvetliť ľuďom, ktorí prácu polície nikdy nerobili, tak sa o to ani nebudem pokúšať. Niekedy keď vnímam vyjadrenia ľudi, či médii, mám pocit, že tak ako bola kedysi povinná vojenská služba, mala by byť povinná aj policajná. Snáď by viac ľudí rozumelo o čom hovorim. Ľudia by si mali viac vážiť prácu polície, lebo nevedia, čo všetko obnáša. Nie každý dokáže udržať nervy na uzde, tak ako sa to darí mojim kolegom, ktorí sa na ulici stretávajú s rôznymi premúdrelými, samozvanými právnikmi, psychopatmi, podráždenými soférmi… Pre mňa osobne je práca u polície výbornou skúsenosťou. Úplne inak teraz vnímam to, čím si tie dámy a páni na ulici prechádzajú a rešpektujem týchto svojich kolegov ešte viac. Za seba si cením, že mám pracovnú istotu, lebo robím v štátnej správe. Nemám síce vysoký plat a ani postavenie, či funkciu, no nikto ma zo dňa na deň bezdôvodne nevyhodí z prace ako sa to niekedy deje v iných zamestnaniach. Táto práca je presne to, čo som hľadal po ukončení mojej profesionálnej hokejovej kariéry. Istota.

Manželka Lucia mu učarovala svojou normálnosťou foto: instagram

V práci ste stretli aj svoju manželku Luciu. Čím vám učarovala?

Lucia bola úplne normálna baba. Žiadna preafektovaná, samoľúba pipka. Samozrejme, že ma na začiatku oslovila jej fyzická príťažlivosť. Je to dôležité, lebo mne sa najprv žena musí páčiť a až potom ju mam záujem lepšie spoznať. Lucia je normálne dievča zo stredného Slovenska. Je inteligentná, má zdravý rozum, zmysel pre rodinu a pre to, čo je normálne. Ak chcete mať niekedy so ženou rodinu, tak hľadáte presne tieto veci.

Nedávno mali krásnu svadbu foto: instagram

Nedávno ste mali svadbu. Ako sa cítite ako čerstvý ženáč?

Necítim sa nijako špeciálne. Veľa vecí sa koronou pozastavilo, takže teraz spolu trávime oveľa viac času. Sme spolu stále radi a vzájomné chvíle si užívame. Po troch rokoch vzťahu sme zatiaľ bez hádok, je nám spolu dobre. Svadbu sme si užili ako jedinečnú a výbornú párty.

foto: rtvs, instagram

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Valábik otvorene o svojom súkromí: Intímne detaily o svojej žene

KOMENTOVALI STE:

Aktuálne