Krajčovič: Bohatší zákazník, na ktorom obchodník kedysi dobiehal stratu z lacných komodít, na Slovensku prestal existovať

Šéf Aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič o tom, prečo reťazce padajú do strát, prečo je odliv ziskov mýtus a čo by na trhu spôsobila obratová daň.

Potraviny sú na Slovensku od začiatku roka lacnejšie ako vlani, no maloobchodný trh napriek tomu klesá. Ľudia nakupujú lacnejšie, ale napriek tomu aj menej. Komodity ako maslo či mäso sa dnes z osemdesiatich až deväťdesiatich percent predávajú v akcii, záujem o prémiové produkty opadol a časť obchodníkov sa už preklopila do strát. V rozhovore pre eReport to vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu a pomenúva aj to, čo za týmito číslami podľa neho určite nestojí: chamtivosť reťazcov, ktorú im verejnosť rada pripisuje.

Tesco vraj odchádza. Krajčovič to má za klebety

Špekulácie o odchode Tesca z východnej Európy a jeho nahradení francúzskym Carrefourom Krajčovič tlmí. „Toto ja vôbec neviem skomentovať, pretože sú to skôr nejaké dohady, šumy, ktoré idú,” hovorí a pripomína, že podobné klebety nie sú prvýkrát. Tá aktuálna prišla z istého britského média, následne ju prebrali aj tie naše. Realita na trhu podľa neho vyzerá inak: „Momentálne môžeme vidieť, že Tesco veľa investuje aj na Slovensku, otvára nové obchody, modernizuje obchody, čiže je tu etablovaným hráčom.” Interné rozhodnutia firmy nekomentuje – Tesco síce je členom aliancie, no na otázku odchodu podľa neho vie odpovedať jedine samotná firma.

Malý trh so silnou konkurenciou

Slovensko je z globálneho pohľadu malý trh a Krajčovič k tomu pridáva triezvy pohľad: „Niekedy sa vyhláseniami politikov zdá, že sme pupok sveta, ale v rámci toho potravinového biznisu sme naozaj taký skôr ten menší a nie úplne lukratívny trh.” Kúpna sila sa pritom prepadla nízko: „Z hľadiska kúpnej sily sme sa prepadli takmer na úplné dno. Predbehli nás už aj také krajiny ako Rumunsko, čo bolo nevídané v minulosti.”

Na tak malom trhu pôsobí sedem až deväť reťazcov, čo vytvára silné konkurenčné prostredie – a to je pre zákazníka dobrá správa. „Na tak malý trh je tu veľmi silné konkurenčné prostredie, z čoho samozrejme ale profituje spotrebiteľ”.

Ceny klesajú, no reťazce padajú do strát

Že reťazcom za ostatné roky klesajú zisky, Krajčovič potvrdzuje a dodáva: „Nielenže sa znižujú zisky, ale už žiaľ, viacero obchodníkov sa preklápa do strát.” Vysvetľuje to konkurenciou, ktorá tlačí ceny nadol. „Od začiatku roka sme v deflácii, čiže ľudia nakupujú za lacnejšie ceny, ako to bolo v minulom roku”. Problém je v spotrebe: „Napriek tomu ale klesá maloobchodný trh, čiže ľudia nakupujú lacnejšie, ale nakupujú aj stále menej.”

Menej predaného tovaru pritom znamená aj menší odbyt pre domácu produkciu. „Čím ten reťazec predá menej, no tak tým pádom predá aj menej slovenských produktov”.

Kúpyschopnosť ako boľačka celého hospodárstva

Hlavným problémom je príjem domácností. Krajčovič opisuje dlhodobý prepad: kým pri vstupe do Únie v roku 2004 bolo Slovensko siedme či ôsme od konca, dnes je tretie od konca. „Množstvo krajín nás dokázalo preskočiť a my sme nedokázali okrem Grécka v dlhšom horizonte preskočiť nikoho,” hovorí, pričom aj to grécke predbehnutie bolo len dôsledkom tamojšej krízy.

Nízka kúpyschopnosť podľa neho nie je iba problémom obchodu: „To nie je len veľkou boľačkou obchodu.” Nízky príjem domácností sa nedotýka iba potravín, ale aj drogérií, obchodov s oblečením a služieb – „od kaderníctiev cez reštaurácie, hotely, krčmy a tak ďalej”. Ako príklad uvádza spotrebu piva. Ľudia ho podľa štatistiky čoraz viac pijú doma namiesto krčmy, pretože je to lacnejšie, a klesá tým aj celková spotreba, aj keď je čiastočne vyvážená ponukou radlerových nápojov.

Prémiový tovar z košíkov mizne

Zmenu v správaní spotrebiteľa opisuje Krajčovič konkrétne: z prémiových produktov ľudia prešli „do úplného takého basicu, základu”. Kupuje sa klasická šunka, ale už nie jej prepracovanejšie verzie s vyššou pridanou hodnotou. „Čím väčší stupeň spracovania, tak tým je menší záujem o tieto produkty,” hovorí. Bohatší zákazník, na ktorom obchodník kedysi dobiehal stratu z lacných komodít, podľa neho „už prestal existovať”.

Prejavuje sa to aj mimo potravín. „Toľko diskontných obchodov s oblečením na Slovensku nikdy nebolo, ako máme dnes,” konštatuje a dodáva: „Dnes Slovák nebaží po ničom inom, len po cene.”

Bratislava verzus východ? Rozdiel je za hranicami

Predstavu, že západ Slovenska je bohatý a východ chudobný, Krajčovič koriguje. Odevné značky sa pomenili aj v bratislavských nákupných centrách a lacné diskonty prišli všade. „Nedá sa ani iba západné Slovensko nejak vyčleniť, že všetci sú bohatí,” hovorí. Sortiment aj ceny sú v rámci celého Slovenska takmer identické, líšia sa len formátom predajne.

Solventnejší bratislavský zákazník si našiel vlastný trh za hranicami. „Pre toho solventnejšieho zákazníka vznikol trh v Kittsee a v Hainburgu,” opisuje rakúske nákupné centrá postavené na bratislavskom a sčasti maďarskom zákazníkovi, kde podľa neho bežne počuť slovenčinu a maďarčinu a len veľmi málo nemčinu. Ponúkajú produkty, ktoré sa na Slovensko častokrát ani nedovážajú a za ktoré je bohatší zákazník ochotný zaplatiť výrazne viac.

Tajná dohoda o cenách? Za tým je len konkurencia

Názor o tajnej dohode reťazcov na cenách Krajčovič odmieta. „Samozrejme, že neexistuje, pretože to by bolo protiprávne a na to dohliada Protimonopolný úrad.” To, čo ľudia vnímajú ako koordináciu, je podľa neho výsledok konkurencie – reťazce sa navzájom denne monitorujú a nikto nechce byť drahší. „Existuje napríklad porovnávacia reklama, kde reťazce verejne na seba útočia, kto má lacnejšie,” hovorí. Dovolenou praktikou je takzvaná cenová následnosť: keď jeden hráč pohne cenou, ostatní skôr či neskôr reagujú.

Akcie sa dohadujú tri a viac mesiacov vopred a závisia od kapacity výrobcu, nie od dohody obchodníkov. Producent totiž nedokáže naraz zásobovať akciou všetky siete. Z marže si počas akcie uberá nielen reťazec, ale aj výrobca – ten totiž ťaží z toho, že v akciovom týždni predá výrazne viac, takže vďaka úspore z rozsahu dokáže ísť s cenou nižšie.

„Buď nevie, o čom hovorí, alebo úmyselne nehovorí pravdu”

K predvolebným sľubom o lacnejších potravinách má Krajčovič jednoznačný postoj: „Každý, kto sľubuje lacné potraviny bez ohľadu na to, aké politické tričko nosí, buď nevie, o čom hovorí, alebo úmyselne nehovorí pravdu.” Cena sa podľa neho tvorí trhovými mechanizmami naprieč celým reťazcom, od farmy po pult, a do veľkej miery ju určujú komodity na burze.

Členstvo v Únii ceny drží nižšie, než by boli inak: „Vďaka tomu, že sme na jednotnom európskom trhu, tie potraviny sú lacnejšie, ako by boli, keby sme neboli súčasťou Európskej únie.” Príkladom je mlieko – jeho nízku cenu spôsobil prebytok na trhu po tom, čo Nemecko zvýšilo produkciu o sedem percent: „Tých sedem percent je viac ako celá slovenská produkcia dokopy.” Spoločný trh podľa neho tlmil aj infláciu počas energetickej krízy: tá „mohla byť oveľa vyššia, ak by sme neboli súčasťou Európskej únie”, pričom niektoré krajiny mimo Únie vtedy zažili podstatne vyššiu infláciu.

Štát má na cenu dva nástroje. Pozitívne využil zníženie DPH na základné potraviny z desiatich na päť percent – „čiastočne niečo, čo sľubovali, splnili”. Negatívnym je zhoršenie podnikateľského prostredia a vyššie zdanenie práce: „Štát si z toho berie viac a viac.”

Reťazce v rokovaniach zastupujú zákazníka

Otázku, či reťazce nakupujú od domácich producentov férovo, Krajčovič obracia na definíciu férovosti. Neférové by bolo požadovať zakázané bonusy. Samotné vyjednávanie o cene je však „základom obchodu, odkedy obchod vznikol”. Reťazce podľa neho v rokovaniach s výrobcami zastupujú spotrebiteľa: „Ak by netlačili na nižšie ceny, tak by to znamenalo, že tie potraviny budú drahšie aj na tých pultoch.” A keď susedia dodajú lacnejšie, zákazník siahne po lacnejšom – „prečo by človek na Slovensku mal platiť viac ako ten Čech, Slovák, Maďar alebo Poliak?”

Najpodstatnejší faktor je podľa neho ten tretí, a nie je ním obchodník: „To tretie, najpodstatnejšie je, akým spôsobom sa k producentom správa štát. Nie obchodník, ale štát.”

Ku producentom sa štát dlhodobo „správa macošsky”

Práve tu Krajčovič vidí koreň problému. Prístup štátu k potravinárstvu opisuje priamo: Slovensko sa podľa neho k domácej produkcii už dvadsať, tridsať rokov „správa macošsky”. „Kým v Česku, v Maďarsku a v Poľsku boli miliardové investície do potravinárskeho priemyslu, na Slovensku dlhodobo išla nula.” Peniaze podľa neho idú do poľnohospodárstva, no nie do spracovateľského priemyslu, kde sa produkty finalizujú: „Naši potravinári robia na starých linkách, ktoré sú energeticky náročnejšie,” a aj to ich robí cenovo nekonkurencieschopnými.

Rozdiel dokresľuje na investičnej pomoci. Kým Maďarsko, Česko a Poľsko dotovali investície vo výške šesťdesiat až osemdesiat percent, na Slovensku to bolo naopak – pätnásť až tridsať percent, a aj tá platba často meškala. Ako príklad uvádza veľkú pekáreň pri Budapešti so šesťdesiatmiliónovou investíciou, kde štyridsať miliónov zaplatil štát, oproti modernému slovenskému pekárovi, ktorý „všetko investuje z vlastných zdrojov”. Potravinárstvo pritom za prioritu označovala vláda za vládou, no v rozpočte si podľa neho potravinári „častokrát našli nulu”: „Bola to verbálna priorita.” Jediné poctivé riešenie je podľa neho podporovať domácu produkciu.

Prečo štátny reťazec nedáva zmysel

Od menšej siete ako Biedronka veľký cenový obrat Krajčovič nečaká – konkurencia jej expanziu prirodzene sťažuje a na malom, silne konkurenčnom trhu ceny „nemajú úplne kde klesať”. Súčasný pokles je navyše vykúpený stratami: „Ten cenový pokles, a tá nízka spotreba je vykúpená tým, že tie obchodné reťazce idú do straty.” A to je preňho signál: „Tí, ktorí boli vždy najviac na očiach a boli obviňovaní zo ziskov, tak dneska sú v strate – a stále tvrdíme, že tí obchodníci sú zlí. No tak asi je problém niekde inde.”

Myšlienku štátneho potravinového reťazca odmieta: „Je to úplne na hlavu postavená myšlienka.” Štát by podľa neho pri dodržiavaní zákonov a regulácií nedokázal byť v zisku ani sa priblížiť dnešným cenám: „Som na sto percent presvedčený, že aj tak by vytvárali stratu.” Úlohou štátu má byť „osvietený regulátor” – minimalizovať zásahy a vytvárať dobré podnikateľské prostredie, nie podnikať. Namiesto toho tu podľa neho máme vysoké zaťaženie práce: „Dneska si štát berie šesťdesiat percent a tvárime sa, že to je v poriadku. No nie je to v poriadku.”

Maďarsko zregulovalo ceny a doplatilo infláciou

Že sa aktuálna vláda nevydala cestou regulácií, hodnotí Krajčovič ako benefit. Namiesto populistických riešení šla podľa neho cestou analýz: „To, že išli cestou analýz, je obrovský benefit a kredit, ktorý dávam tejto vláde.” Ako varovný príklad slúži Maďarsko: „Viktor Orbán zreguloval a Maďari na to extrémne doplatili najvyššou infláciou.” V desaťročnom horizonte mala v rámci V4 nižšiu infláciu ako Slovensko iba Česká republika: Poľsko si pohoršilo zdanením reťazcov obratovou daňou a Maďarsko reguláciou cien a marží. Vlády, ktoré nepodľahli regulačným zásahom – ako v Česku a na Slovensku – podľa neho dnes zažívajú „výrazne lepšie čísla, ako je to v Poľsku alebo v Maďarsku”.

Zisky reťazcov: 1,6 percenta

K údajne premršteným ziskom reťazcov Krajčovič hovorí: „Tie obchodné siete sú úspešné nie preto, že predávajú drahšie potraviny ako konkurencia, ale práve preto, že predávajú lacnejšie potraviny ako konkurencia.” Potraviny navyše zákazník nakupuje denne a citlivo – pri mäse je podľa neho zásadným meničom hry rozdiel desiatich centov na kile, po ktorom klesá predaj slovenského a stúpa predaj zahraničného.

Priemerný čistý zisk reťazca v Únii sa pohybuje medzi jedným a tromi percentami, Slovensko je na spodku: „Za rok dvadsaťštyri sme mali jedna šesť, až jedna deväť percenta.” Ide o čistý zisk po zdanení – teda jeden až tri centy z eura. Za rok 2025 čísla ešte nie sú kompletné, chýbajú tri najväčšie reťazce, no Krajčovič očakáva ďalší pokles ziskovosti.

Pre porovnanie odkazuje na Zelenú správu ministerstva pôdohospodárstva: ziskovosť poľnohospodárstva aj potravinárstva je vyššia než ziskovosť obchodu. „Máme zisky v potravinárskom priemysle kľudne aj desať percent,” čo obchodný reťazec na Slovensku podľa neho v živote nevytvorí. „Bodaj by sa darilo všetkým slovenským potravinárskym firmám, aby sme tých slovenských potravín mali viac.“

Odliv ziskov do zahraničia je podľa neho mýtus

Tvrdenie o každoročnom odlive stámiliónov do materských firiem Krajčovič odmieta: „To je obrovský mýtus.” Ide podľa neho o bežné auditované transferové oceňovanie: „Materská firma nie je dojná krava.” Rovnaké prevody sa dnes dejú aj medzi sesterskými firmami na prepojenom česko-slovenskom trhu, kde si navzájom účtujú služby, ktoré si pre seba robia: „Prečo by to mali tí Slováci robiť pre Čechov zdarma? A prečo by Česi pre Slovákov zdarma?”

Ani fakturáciu softvérov či poradenstva z materských firiem nevníma ako vycucávanie: vývoj – dnes napríklad AI systémov na objednávanie tovaru – niekto zaplatiť musel, a časť technológií sa pritom vyvíja práve na Slovensku, za čo sesterské krajiny platia. Tézu o vývoze ziskov ilustruje na daniach: väčšie korporácie sa na Slovensku zdaňujú sadzbou dvadsaťštyri percent, v Nemecku až tridsať – nebolo by teda logické vyvádzať zisk tam, kde je daň vyššia. „Tam, kde firma pôsobí, tam zdaňuje”, a slovenské sesterské firmy tu zamestnávajú Slovákov a platia dane aj odvody, „a nie malé”.

Riešime ceny tam, kde štát nemá dosah

Skúsenosť z európskeho združenia obchodníkov EuroCommerce vedie Krajčoviča k pointe: fixácia na ceny je typicky východoeurópska. „V západnej Európe sa oveľa viac zaoberajú, akým spôsobom pomôcť lokálnym producentom”, ako z domácej produkcie spraviť zaujímavú vec, podporiť ju marketingovo aj produkčne. „U nás je tá debata takmer nulová a riešime ceny. Čiže riešime to, kde štát nemá dosah, a neriešime to, kde štát má dosah.” Vo veľkých potravinárskych krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko sa podľa neho oveľa viac rieši pomoc produkcii, kde má štát reálne páky.

Obratová daň by podľa neho znamenala „okamžitú infláciu”

K ďalšiemu konsolidačnému roku a možnému zdaneniu reťazcov Krajčovič verí vyhláseniam vlády, že nové dane neprídu: „Žiadne nové dane. Konsolidácia sa bude robiť cez rôzne úspory.” Odvoláva sa aj na to, že samotná Finančná správa už vyzýva na zjednodušenie daňového systému.

Ak by však obratová daň predsa prišla, dôsledok by bol okamžitý: „Znamenalo by to okamžité zvyšovanie cien, okamžitú infláciu tak, ako to bolo v Maďarsku.” Pri dnešných nízkych ziskoch by aj jednopercentná obratová daň presunula väčšinu reťazcov do straty – a dopady by skončili buď u spotrebiteľa, alebo u domácich producentov, ak by reťazce začali húfne dovážať lacnejší zahraničný tovar. Slovensko sa podľa Krajčoviča ako jedna z mála krajín preklopilo do tretej krízy: „Sme sa preklopili, ako jedna z mála európskych krajín. do tretej krízy, a to je kríza príjmu domácností.” Firmy pritom všetky vnútorné úspory už dávno vyčerpali a akýkoľvek ďalší náklad tak vedia premietnuť už len do ceny.

Zdroj: eReport