Blaha o Mirotvorcovi: Ukrajinského poslanca zavraždili pár dní po tom, čo tam pribudla jeho adresa. Kyjev to môže zrušiť a nerobí to. To je štátny terorizmus.

Europoslanec Ľuboš Blaha sa v priebehu niekoľkých dní ocitol v dvoch nepríjemných situáciách: portál Aktuality zverejnil presnú adresu jeho nového domu, takisto sa jeho meno, spolu s osobnými údajmi, objavilo na ukrajinskom zozname Mirotvorec, ktorý sa označuje aj ako „hitlist“. V rozhovore pre eReport sa zamýšľa nad tým, kde sú hranice štátneho terorizmu, aj kde je hranica medzi kontrolou verejne činných ľudí a návodom, kam za nimi prísť. Hovorí aj o majetkoch opozičných politikov, financovaní mimovládok, miliardách pre Ukrajinu, volebnom výsledku AfD, Merzovi a EÚ, aj o genocíde v Gaze.

Terč na čele a odveta rovnakou mincou

Vysvetlenie Aktualít, že adresa unikla nedopatrením, Blaha odmieta. „Aktuality mi chceli namaľovať terč na hlavu, chceli ma vystaviť šikane, a možno aj nejakému novému Cintulovi.“

Rozlišuje medzi zverejnením mesta, v ktorom človek býva a presnou adresou. Keď Smer pri spore o obrannú dohodu so Spojenými štátmi zverejňoval, kde bývajú poslanci, ktorí za ňu hlasovali, išlo podľa neho len o údaje zo stránky Národnej rady – fotografia, meno a mesto. V jeho prípade sa ale redaktor postavil pred dom, ukázal ho na kameru a v článku boli GPS súradnice aj súpisné číslo.

Argument, že článok mal informovať, či si na dom mohol zarobiť, považuje za dodatočnú konštrukciu. Nehnuteľnosť má na hypotéku a jeho príjem je verejný. „Oni si potrebovali nájsť zámienku, aby mohli zverejniť moju presnú adresu. O nič iné nešlo.“

Po zverejnení nakrútil video s výzvou, aby redakcia adresu stiahla, inak spraví to isté. Reakcia neprišla, a tak zverejnil bydliská šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho a redaktora Tomáša Kyseľa – pričom Bárdy podľa neho žije v rodinnom dome a k tomu má aj niekoľko bytov. „Pokiaľ budete toto robiť ľuďom, tak sa nečudujte, že budete okúšať vlastnú medicínu.“

Na výčitke o dome mu prekáža aj jej podtón. „Toto je asi ten najťažší zločin pre liberálov, lebo oni nenávidia rodinu. Keď by som chodil do kasína alebo to niekde prepil, tak by im to nevadilo. Ale keď kúpim strechu nad hlavou pre moje deti, tak som finančný žrálok, uhlobarón.“

Kritiku, že sa znížil na rovnakú úroveň, obracia: „Keď na teba niekto vyťahne nožík, tak vyťahneš v sebaobrane tiež nožík a zrazu kričia: vidíte, on vyťahol ten nožík.“ Trestné oznámenie nepodal, pretože slovenský kataster umožňuje dohľadať bydlisko cez meno, takže podľa neho ide o už zverejnenú informáciu a ďalšie jej zverejnenie nie je trestným činom.

Ostrihoňová, Gröhling, Krúpa, Remišová: kto kde býva

Ostrú výmenu mal aj s kolegyňou z Európskeho parlamentu Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, ktorá sa samozrejme zastala novinárov. Vyčíta jej nekonzistentnosť – odsúdila jeho krok, ale nie ten, ktorý mu predchádzal. „Nie je to najostrejšia ceruzka v peračníku.“ Pripomína aj jej zázemie, otec je podľa neho multimilionár, ale Blahovi vyčíta, že on sám nemá čo bývať v rodinnom dome.

Po reakcii SaS si narýchlo pozrel majetky opozičných politikov. Pri Branislavovi Gröhlingovi hovorí o dvoch nehnuteľnostiach v Starom Meste, pri Veronike Remišovej o „neuveriteľnom portfóliu nehnuteľností„, možno aj v Rakúsku. Sám si musel zobrať hypotéku, ona to podľa neho zvládla bez nej – a keďže bola ministerkou, pýta sa, či by to nemalo skončiť trestným oznámením.

Cieľom podľa neho nie je odveta, ale debata o hranici. „Toto by som naozaj chcel počuť od opozície.“ Ak nepríde, ani Gröhling či Remišová sa nebudú môcť čudovať, že sa nájde niekto, kto zverejní aj ich adresu.

Zoznam Mirotvorec ako symbol štátneho terorizmu

Zaradenie na ukrajinský zoznam Mirotvorec spolu s Eduardom Chmelárom, a najnovšie už aj s Annou Belousovovou, považuje Blaha za priame ohrozenie, nie za symbolické gesto. Poukazuje na prípad poslanca ukrajinskej opozície Oleha Kalašnikova, ktorého zavraždili niekoľko dní po tom, čo sa jeho adresa objavila na spomínanej stránke. „Toto je štátny terorizmus.“

Časovú zhodu so zverejnením jeho adresy nepovažuje za náhodu, hoci pripúšťa, že mechanizmus nevie doložiť. Argumentuje aj tým, že Aktuality robili rozhovor s Mamukom Mamulašvilim, veliteľom Gruzínskej légie: „Tie prepojenia na Ukrajinu sú zjavné.“

Zoznam mu slúži aj ako dôkaz o povahe režimu. „Ukrajina sa už premenila na fašistický štát.“ Zelenskyj podľa neho neprešiel voľbami: „Veď to je normálna junta.“ Kyjev pritom stránku môže zrušiť a nerobí to, hoci ho na to vyzval aj Európsky parlament, OSN, aj iné inštitúcie.

Ostrie mieri na štátny kult banderovcov. Blaha pripomína masaker vo Volyni, kde podľa neho zahynulo sto tisíc ľudí, aj spôsob, akým sa vraždilo – sťahovanie z kože, či hádzanie detí o skaly. Práve preto sú podľa neho poľsko-ukrajinské vzťahy vyostrené a práve preto kladie otázku, ktorú považuje za legitímnu: „V čom je rozdiel medzi Zelenského režimom a tými banderovcami, ktorí boli čistí fašisti?“ Pripomína, že tí istí ľudia vraždili aj na východnom Slovensku.

Dcéru chceli vyhodiť zo škôlky, lebo jej otec má iný názor

Vyhrážky nie sú preňho nová skúsenosť. Po februári 2022 aktivista zverejnil jeho telefónne číslo, pod okná mu chodili vykrikovať „slniečkári“ a niekoľko týždňov podľa vlastných slov nemohol vyjsť von.

Hovorí aj o dcére, ktorá vtedy chodila do škôlky a časť rodičov ju odtiaľ chcela dostať preč. „Rodinní príslušníci budú trestaní za to, že jej otec má nejaký názor.“ Sám by to podľa vlastných slov zvládol, hranicu má inde: „Bojím sa o rodinu, bojím sa o malé deti.“ Pripomína aj kontext – pred niekoľkými rokmi tu bol atentát na premiéra. A vie, ako to pôjde ďalej: „Poďme sa zmierovať, poďme hľadať cesty k sebe, písal Bárdy. A potom prejde mesiac, dva, a zase bude tá istá nenávisť a to isté hecovanie.“

Pre svojich odporcov má vlastné označenie a neuhýba pred prirovnaním, ktoré z neho robí. „Mám pocit, že takéto niečo sa dialo možno za nacizmu, že tam ukazovali na tých židov.“ Čaká, kedy sa začnú vylepovať ruské symboly: „Dneska sa toto isté, čo sa dialo kedysi za nacizmu voči Židom, deje voči Rusom a voči ľuďom, ktorí nechcú vojnu s Ruskom.“ Odtiaľ pochádza jeho slovné spojenie – liberálni fašisti. Hranicu si pritom nastavuje aj sám: „Ja som toto nikdy nerobil Šimečkovi. Takéto svinstvá nerobí nikto.“

Nie je možné, aby vo verejnom priestore boli vyzlečení do naha iba politici

Myšlienku Tibora Gašpara rozšíriť majetkové priznania na novinárov Blaha podporuje a pridal by aj politické mimovládky. Jeho argument stojí na verejnom vplyve bez zodpovednosti: „Jednoducho nie je možné očakávať, že vo verejnom priestore budú úplne vyzlečení do naha iba politici.“ Zatiaľ čo miestny poslanec bez reálneho vplyvu musí zverejniť všetko, novinár či aktivista platený finančnou skupinou nemusí nič. Ako príklad uvádza byt novinárky Moniky Tódovej v lukratívnej časti Bratislavy. Pýta sa aj na financovanie: ak tá istá oligarchická skupina podľa neho financuje protikorupčnú mimovládku, Denník N aj Progresívne Slovensko, malo by to byť viditeľné.

Základný naratív: Rusko je vždy zlé

Pri financovaní Ukrajiny je Blaha kategorický. „Ten Zelenskyj už dostal stovky miliárd a z toho sa minimálne polovica, možno viacej rozkradlo.“ Za dôležité považuje, že Slovensko mu na zbrane neposiela nič.

Zmysel ďalších peňazí Ukrajine spochybňuje aj vojensky – Rusi na fronte podľa neho postupujú a peniaze vojnu len predlžujú. Zlom vidí v jari 2022: Zelenskyj sa mohol dohodnúť v Istanbule, ale prišli západní lídri s prísľubom zbraní. „Tam sa pôjde do posledného Ukrajinca.“

Otázku, ktorú položil v pléne Európskeho parlamentu, opakuje aj tu: „Prečo, preboha, posielate toľko miliárd tejto Ukrajine, ktorá pácha takéto fašistické veci? Buď ste sami fašisti, tak si to priznajte, alebo z toho niečo máte.“

Väčšine v Európskom parlamente vyčíta, že prestala počítať: „Tam už je to čisto taký ten džihadizmus, že nenávidíme toho Putina.“ Nenávisť voči Putinovi podľa neho vznikla skôr než spor o Ukrajinu, pre jeho odmietanie progresívnej agendy. Príčinu vojny hľadá v rozširovaní NATO: „Neboli to ruské vojská niekde na mexickej alebo kanadskej hranici USA.“ Dvojaký meter zhŕňa jednou vetou: „Rusko je vždy zlé. To je základný zákon celého západného naratívu.“

Peniaze na vojnu podľa neho chýbajú doma. Európsku ekonomiku vidí v katastrofálnom stave a príčiny menuje po mene: odtrhnutie sa od lacných ruských energií, uzavretý Hormuz po amerických vojnách na Blízkom východe – k nim priraďuje aj únos venezuelského prezidenta a snahu vyhladovať Kubu – a čínsku konkurenciu.

Ako si Západ kupuje lídrov

Nejde podľa neho len o peniaze: Západ ponúka spolupracujúcim politikom mediálny obraz hrdinu, a ten je pre niektorých cennejší. Pri Zelenskom to spája s jeho pôvodným povolaním: „On je komediant, on je herec. On potrebuje ovácie.“

Rovnaký mechanizmus vidí aj bližšie – menuje Zuzanu Čaputovú a českého prezidenta Petra Pavla, ktorého minulosť vo vojenských štruktúrach predchádzajúceho režimu zostala bez povšimnutia, lebo je užitočný. Kto naopak nepočúva, dostane tvrdú represiu alebo mediálnu kampaň financovanú cez granty.

Merzova rétorika je bližšia NSDAP než čokoľvek, čo hovorí AfD

Výsledok AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku Blaha víta a paralely s tridsiatymi rokmi obracia proti súčasnému kancelárovi. Merzovej ambícii mať najsilnejšiu armádu v Európe pripisuje historickú ozvenu: „To hovoril Hitler, aj nenávisť voči Rusku, to hovoril Hitler.“ Záver formuluje ostro: „Tá retórika pána Merza je ďaleko bližšia NSDAP ako retórika AfD.“

Označenie AfD za krajnú pravicu odmieta prinajmenšom pre východonemecké krídlo. To je podľa neho ekonomicky skôr ľavicové a v otázke vojny a mieru stojí na strane mieru: „Vrátili sa nejakí strašní krajní pravičiari, dobre, že nie nacisti.“ Strana pritom nie je jednotná – Alice Weidelová reprezentuje pravicové ekonomické predstavy západného krídla, Tino Chrupalla východné.

Za dôležitý považuje aj vstup BSW Sahry Wagenknechtovej do krajinského parlamentu – sú to partneri, ktorí podľa neho pochopili, že „ľavica je o pracujúcich ľuďoch, o silnom štáte“, nie o migrácii a kultúrnych témach.

Poslednú poznámku venuje nálezu ruského dronu na letisku v Lipsku krátko pred voľbami. Vidí v tom účelovú spravodajskú hru proti AfD. „Veď takéto operácie pod falošnou vlajkou robili Nemci aj v roku 1939.“

Darebácky štát a lobby vo Washingtone

Najtvrdšie slová v rozhovore si ale Blaha necháva pre Izrael. Postup v Gaze označuje za genocídu a vojnové zločiny, ktoré „len naozaj chrapúň môže neodsúdiť“. Izrael je pre neho „darebácky štát“. Odmieta vysvetlenie, že ide len o Netanjahua – rovnako podľa neho hovorí aj izraelská opozícia a podobný postoj má podľa prieskumov drvivá väčšina populácie.

Deliacu čiaru vedie inak, než je zvykom: podpora Izraela je podľa neho typická pre západné elity a pravicu vrátane strany Marine Le Penovej, kým ľavica stojí na strane slabšieho. Preto vyzdvihuje východné krídlo AfD, ktoré Izrael kritizuje.

V Spojených štátoch podľa neho nezáleží na tom, či vládnu demokrati alebo republikáni. Opiera sa o knihu Johna Mearsheimera o izraelskej lobby: každý kongresman prechádza akýmsi prijímacím pohovorom a ak neprejde, v primárkach proti nemu postavia konkurenta. „Americkú politickú scénu ovláda Izrael.“

Nad obhajobou, že v Gaze ide o zásah proti Hamasu, netají iróniu: „Tých 70 tisíc žien a detí, to bol Hamas?“

zdroj: eReport