Bezpečnostný expert Baud: Na Ukrajine zomrelo viac ruských vojakov ako ukrajinských civilistov!

 Čo viedlo Putina k tomu, aby teraz vojensky zasiahol?

Dňa 24. marca 2021 vydal Zelenskyj dekrét, že Krym znovu získa. Pripravoval sa na to. Či to bol jeho zámer alebo len politický manéver, nevieme. Videli sme však, že masívne posilnil ukrajinskú armádu v oblasti Donbasu a sústredil ju na juhu smerom ku Krymu. Samozrejme, Rusi si to všimli. V apríli minulého roka zároveň NATO uskutočnilo veľmi rozsiahle manévre medzi Baltským a Čiernym morom. To Rusov pochopiteľne zaskočilo. Na znak svojej prítomnosti usporiadali v južnom vojenskom okruhu cvičenie. Potom sa situácia upokojila a v septembri Rusko uskutočnilo dlho plánované cvičenie „Zapad 21“. Tieto cvičenia sa konajú každé štyri roky. Na konci manévrov zostala časť vojsk v blízkosti Bieloruska. Išlo o jednotky z Východného vojenského okruhu. Väčšinou tam zostal materiál, pretože na začiatok tohto roka sa plánovali veľké manévre s Bieloruskom.

Ako na to reagoval Západ?

Európa a predovšetkým USA si to vysvetlili ako posilnenie útočných kapacít proti Ukrajine. Nezávislí vojenskí experti, ale aj šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady uviedli, že žiadne prípravy na vojnu neprebiehajú. Rusko ponechalo materiál z októbra na cvičenie s Bieloruskom – to nebolo plánované na útok. Takzvaní západní vojenskí experti, najmä z Francúzska, to okamžite označili za prípravu na vojnu a z Putina urobili šialeného diktátora. To je celý vývoj, ktorý prebiehal od konca októbra 2021 do začiatku tohto roka. Komunikácia USA a Ukrajiny v tejto otázke bola veľmi rozporuplná. Jeden hovoril o plánovanom útoku, druhý ho poprel. Bolo to neustále tam a späť v zmysle áno a nie.

Čo sa stalo vo februári?

Koncom januára sa situácia zrejme zmenila a zdá sa, že USA hovorili so Zelenským, pretože potom došlo k zmene. Od začiatku februára USA neustále tvrdili, že Rusi sa chystajú zaútočiť. Šírili scenáre útoku. Antony Blinken napríklad vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN a vysvetlil, ako by sa ruský útok uskutočnil. Povedal, že to vie od spravodajských služieb. Pripomína to situáciu z rokov 2002/2003 pred útokom na Irak. Aj v tomto prípade sa údajne vychádzalo z analýzy spravodajských služieb. Ani vtedy to nebola pravda. CIA totiž nebola presvedčená o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku. Rumsfeld sa teda nespoliehal na CIA, ale na malú dôvernú skupinu na ministerstve obrany, ktorá bola vytvorená špeciálne pre túto situáciu, aby obišla analýzy CIA.

Odkiaľ dnes pochádzajú informácie?

V súvislosti s Ukrajinou urobil Blinken presne to isté. Dá sa to vyčítať z toho, že nikto zo CIA sa k tomu nevyjadril. Americkí analytici si všimli, že spravodajské služby sa v tejto súvislosti neobjavili. Všetko, čo nám Blinken povedal, pochádzalo od skupiny, ktorú sám zvolal v rámci svojho oddelenia – takzvaný Tiger Team. Tieto scenáre, ktoré nám boli predložené, nepochádzajú od spravodajských služieb. Takzvaní odborníci vymysleli určitý scenár s politickým zámerom. Tak vznikla fáma, že Rusi sa chystajú zaútočiť. Joe Biden teda povedal, že vedel, že Rusi zaútočia 16. februára. Na otázku, odkiaľ to vie, odpovedal, že USA majú dobré spravodajské kapacity. O CIA ani o Národnej spravodajskej službe sa nezmienil.

Stalo sa niečo 16. februára?

Áno, v tento deň sme svedkami extrémneho nárastu porušovania prímeria ukrajinskou armádou pozdĺž línie prímeria, takzvanej kontaktnej línie. Posledných osem rokov dochádzalo k porušovaniu predpisov s prestávkami, ale od 12. februára sme zaznamenali extrémny nárast počtu výbuchov, najmä v Doneckej a Luganskej oblasti. Je to známe len preto, že všetko zaznamenala misia OBSE v Donbase. Tieto protokoly si môžete prečítať v „Denných správach“ OBSE.

Čo tým chcela ukrajinská armáda dosiahnuť?

Určite to bol začiatok ofenzívy proti Donbasu. Keďže delostrelecká paľba zosilnela, úrady oboch republík začali evakuovať civilné obyvateľstvo a odvážali ho do Ruska. Sergej Lavrov v rozhovore hovoril o 100 000 utečencoch. V Rusku ľudia videli príznaky rozsiahlej operácie.

Aké boli dôsledky?

Táto akcia ukrajinskej armády v podstate všetko spustila. Vtedy bolo Putinovi jasné, že Ukrajina chce uskutočniť ofenzívu proti obom republikám. Ruský parlament, Duma, prijal 15. februára rezolúciu, v ktorej navrhol uznať tieto dve republiky. Putin na to najprv nereagoval, ale keď útoky silneli, rozhodol sa 21. februára požiadavku parlamentnej rezolúcie splniť.

Prečo Putin urobil tento krok?

V tejto situácii nemal na výber, pretože ruské obyvateľstvo by sotva pochopilo, keby neurobil nič na ochranu obyvateľov Donbasu ruskej národnosti. Putinovi bolo jasné, že ak zareaguje a zasiahne, Západ odpovie masívnymi sankciami bez ohľadu na to, či pomôže len republikám, alebo zaútočí na celú Ukrajinu. Ako prvý krok uznal nezávislosť oboch republík. V ten istý deň uzavrel dohodu o priateľstve a spolupráci s oboma republikami. Podľa kapitoly 51 Charty OSN mu to dáva právo pomôcť obom republikám v zmysle kolektívnej obrany a sebaobrany. Vytvorila tak právny základ na to, aby mohla vojenskými prostriedkami prísť na pomoc obom republikám.