Bestro z MO: Trumpov plán je realistický, EÚ má slabú pozíciu a Ukrajina do NATO nepatrí

Bestro tiež pripomenul, že moderná obranná politika má aj dôležitý ekonomický rozmer. „Obranný priemysel je dnes jedným z motorov rastu hospodárskeho,“ konštatoval.

Generálny riaditeľ Sekcie obrannej politike na Ministerstve obrany SR Robert Bestro na sociálnej sieti otvorene podporil mierový plán amerického prezidenta Donalda Trumpa a tvrdí, že jeho cieľom je čo najrýchlejšie ukončiť konflikt na Ukrajine. „Je v záujme našej bezpečnosti, aby mier na Ukrajine nastal. To je, myslím si, neoddiskutovateľný fakt. Preto je správne Trumpov mierový plán podporovať,“ vyhlásil.

Mierový plán a nemenný postoj Slovenska

Bestro pripomenul, že aj keď sa detaily amerického návrhu priebežne menia, slovenská pozícia zostáva stabilná. „V Trumpovom pláne sa každú chvíľu niečo upravuje, ale kde sa každú chvíľu neupravuje niečo, je náš postoj k vojne na Ukrajine. Taký bol postoj Slovenskej republiky pred samitom vo Washingtone a potom pred samitom v Haagu. A bol úplne rovnaký,“ zdôraznil.

Jedným z kľúčových bodov Trumpovho plánu je, že Ukrajina sa nestane členským štátom NATO. „To určite nie je pozitívne vnímané každou jednou európskou krajinou,“ pripustil Bestro, no zároveň dodal, že považuje tento prvok za realistický: „Ja si myslím, že je to bezpečnostne logické v súčasnej situácii.“

Ukrajinci majú hlas, ale štáty NATO rozhodujú

Slovensko podľa neho patrilo medzi štáty, ktoré sa voči členstvu Ukrajiny v NATO stavali rezervovane už v čase, keď to ešte nebolo „mainstreamové“. „Treba povedať, že Slovenská republika bola jednou z mála krajín, konkrétne, pokiaľ sa dobre pamätám, tak jedna z troch, ktoré voči tomuto členstvu vystupovali aj pred samitom vo Washingtone. Kedy to ešte nebolo populárne,“ dodal.

Bestro zároveň pripomenul, že aj keď sa často opakuje princíp, že Ukrajinci majú právo rozhodovať o svojej budúcnosti, svoje slovo majú aj spojenci. „Mali by asi rozhodovať sami o sebe Ukrajinci. To by samozrejme mali, ale zároveň členské krajiny NATO majú právo vyjadriť sa, že koho je vhodné prijať do organizácie a koho nie,“ upozornil.

Slabá pozícia EÚ a potreba sebareflexie

Dôležitou časťou jeho vyjadrenia bola kritika súčasnej pozície Európskej únie v procese hľadania mieru. „Treba povedať úplne jasne, že dneska pozícia EÚ vyjadrená aj v tomto Trumpovom pláne je relatívne slabá. A ako členský štát EÚ by sme mali mať záujem to zmeniť,“ uviedol.

Podľa Bestra nestačí len pasívne sledovať iniciatívy iných. „Je vhodné si dať na pôde EÚ určitú reflexiu o tom, prečo EÚ nie je v celom tomto procese aktérom a ako to môžeme do budúcnosti zmeniť,“ povedal. Dodal, že je to aj o samotnom vedení Únie: „Je to aj o vedení EÚ, ktoré musí byť vo svojich jednotlivých krokoch o niečo konštruktívnejšie.“

Ministerstvo obrany nechce byť len vyzbrojovač

Bestro sa dotkol aj fungovania rezortu obrany a zdôraznil, že obrana nie je len o nákupe zbraní. „Áno, veľa sa hovorí o výzbrojovaní, veľa sa hovorí o zbraniach, ale treba povedať, že ministerstvo obrany v tomto volebnom období nepristupuje k svojim výdavkom len v kontexte výzbrojovania, čo ja hodnotím ako politický riaditeľ ministerstva veľmi pozitívne,“ povedal.

Podľa neho je kľúčová aj logistika a infraštruktúra, vrátane cestnej siete, a preto rezort intenzívne rieši aj tieto oblasti. „Treba si uvedomiť, že okrem tých samotných zbraní pre účely našej obrany potrebujeme napríklad aj logistiku, čo je oblasť, ktorá je niekedy zanedbávaná, a ktorú sa my snažíme veľmi intenzívne riešiť. A taktiež je podstatná infraštruktúra. A to vrátane cestnej infraštruktúry,“ vysvetlil.

Obranný priemysel ako motor rastu

Spolupráca s inými rezortmi má mať aj civilný prínos. „Zároveň viete veľmi dobre, že spolupracujeme aj s inými ministerstvami na projektoch takzvaného duálneho využitia. Čiže dnes už ministerstvo obrany zďaleka nie je len akýmsi výzbrojovačom, ale dnes je ministerstvo obrany subjektom, ktorý prispieva k projektom, ktoré majú celospoločenský význam,“ zdôraznil.

Bestro pripomenul, že moderná obranná politika má aj dôležitý ekonomický rozmer. „Aj keď sa bavíme o obrannom priemysle, tak treba jedným dýchom dodať, že obranný priemysel je dnes jedným z motorov rastu hospodárskeho,“ konštatoval. Zároveň doplnil, že ide aj o zamestnanosť. „Obranný priemysel je jedným z faktorov, ktorý vo výraznej miere vytvára pracovné miesta v slovenskej ekonomike,“ uzavrel.

Zdroj: fb-RB