Baránek v komentári pre eReport: Iba šialenec v kríze začne kriminalizovať názorovú inakosť

Zvedavosť a názorová konfrontácia sú tým dôležitejšie, čím závažnejším problémom čelíme. Jednoduchý príklad môžete vidieť v štátoch bojujúcich armád, kedy nad najlepšou stratégiou veliaci dôstojníci prediskutujú hodiny, argumentujúc jeden proti druhému. Iba hlupák v kríze nediskutuje. Iba hlupák si v kríze osvojí jeden názor a tento povýši na jedinú pravdu. A iba šialenec v kríze začne kriminalizovať názorovú odbornú konfrontáciu, v kríze, keď doslova ide o životy miliónov ľudí. Šialenec, alebo zločinec. Zrejme oboje. Priatelia, ale tohto sme boli svedkami počas tzv. pandémie Covidu. Ostrakizovali sa názory najlepších svetových vedcov v danej oblasti, pokiaľ nevyhovovali vopred danej schéme a naopak, z nímandov, niktošov, spolitizovaných oportunistických lekárov, sa zo dňa na deň stali kapacity, o ktorých by ste v živote inak nepočuli a počuli ste o nich len a len preto, lebo boli ochotní sa zapredať politickému a spolitizovanému názoru na úkor odbornosti, na úkor pacienta, na úkor záchrany ľudských životov. Takto sme boli svedkami ostrakizácie nositeľa Nobelovej ceny za medicínu, objaviteľa vírusu HIV, Luca Montagniera.

V malom to samozrejme prebiehalo aj na Slovensku. Kapacity, ako Pijak, Lakota, Hrušovský, Torok a ďalší, boli marginalizovaní absolventkami a absolventmi žurnalistiky, ktorí si nehanebne a s drzou aroganciou privlastnili právo robiť arbitrov v tak odbornej téme, ako je virológia, resp. epidemiológia a určovať, kto je odborník a kto odborníkom na danú problematiku nie je. Samozrejme, pre svoje potreby si zároveň „vyrobili“ „odborníkov“, ktorí oportunisticky natárali potrebné „fakty“ a nevadilo im, že tieto po krátkom čase stratili platnosť a nie raz sa opak ukázal, ako pravda. Takéto počínanie nemožno nazvať inak, ako zločinom. Zločinom preto, lebo tu sme sa nehrali na slepú babu, tu išlo o životy a každá neúplná, mylná, alebo nepresná informácia zabíjala. Doslova. Nájsť v takejto, pre našu generáciu bezprecedentnej situácii, odvahu zmariť odbornú diskusiu nie je nič iné, ako zločin, ktorého protagonisti musia(!) niesť za tento zločin aj zodpovednosť. Či už sú to médiá, politici, alebo tzv. odborníci. Ešte raz to zopakujem – musia niesť za toto počínanie zodpovednosť. Nie z pomstychtivosti, ale kvôli naplneniu historického zápisu pre budúce generácie, že takéto niečo je neprípustné.

Znovu sme svedkami niečoho podobného, kedy opäť panuje iba jedna pravda, v tomto prípade dokonca chránená kriminalizáciou tých, ktorí o nej pochybujú. Toto je vrchol totalitného správania sa našej vládnej garnitúry a opäť – médií. Mám samozrejme na mysli rusko-ukrajinský konflikt. Opäť sme dostali, ako na podnose, jednu jedinú pravdu, o ktorej sa nediskutuje. Nediskusia o tejto pravde nás privedie do energetickej a ekonomickej chudoby a opäť budú zbytočne umierať ľudia. Nediskusia robí z národa popletené a vystrašené stádo, nediskusia nás ženie do pasce chudoby. Ale, priatelia, nemusíme s nimi hrať túto ich zločineckú, totalitnú hru. Lebo – nikdy nič nie je čierno-biele. V politike neexistuje univerzálne dobro a univerzálne zlo. Opäť sme však svedkami toho, čo sme videli aj pri Covide. Tam zosmiešňovali Montagniera. Teraz sa ozval Henry Kissinger. Človek, ktorý doslova vytváral dejiny sveta poslednej tretiny 20. storočia. Ozval sa so svojim pragmatickým názorom na rusko-ukrajinský konflikt, ktorý však nekoreloval s opäť dopredu danou schémou. Teraz zosmiešňujú Kissingera. Na pápeža si zatiaľ netrúfli.

Takže, poďme si priatelia povedať niečo o tomto konflikte. Poďme si povedať, lebo si musíme povedať. Musíme, lebo už som zaregistroval hlasy, ktoré nám hovoria, že na Donbase sa 8 rokov vlastne nič nedialo a že všetko sú to hoaxy. Všetky tie správy o vojnových zločinoch ukrajinských ozbrojených síl voči vlastnému obyvateľstvu na východe Ukrajiny. Priatelia, budem ďalej vychádzať zo správy OBSE „Vojnové zločiny ozbrojených síl a bezpečnostných síl Ukrajiny: mučenie a neľudské zaobchádzanie“ z 15.4.2016. Celú správu si môžete v angličtine pozrieť tu: https://www.osce.org/files/f/documents/e/7/233896.pdf. Takže, na titulnej fotografii správy je ukrajinský občan Alexander Agafonov, umučený na smrť dôstojníkmi SBU v Tzyume 14. novembra 2014. Ďalej budem iba citovať zo správy, viac menej náhodne a bez komentára.