Balada o vibrátore, sex v Honde a Slovensko ako sklamanie. Adéla je symbolom progresívneho úpadku

Slovenská speváčka preráža v americkom šoubiznise, no spolu s úspechom predáva aj hypersexualizáciu, LGBT aktivizmus a pohŕdavý pohľad na konzervatívnejšie Slovensko.

Adéle nemožno uprieť talent ani úspech. Má za sebou Capitol Records, veľké promo, virálne skladby a dostáva sa do prostredia, kam sa slovenskí interpreti dostanú len výnimočne. Pri propagácii albumu PRIMA sa dokonca na ružovo rozsvietil Empire State Building v New Yorku a skladbu Nicole Kidman zdieľala samotná hollywoodska herečka. Otázkou však je, čo sa spolu s týmto úspechom predáva ako moderné a hodné nasledovania.

Balada o vibrátore a sex ako marketing

Album PRIMA je presiaknutý sexualitou. Adéla vystupuje v minimálnom oblečení, váľa sa v torte, provokuje telom a veľkú časť svojho imidžu stavia na sexuálnych narážkach.

V skladbe Marihuana spieva o sexe v Honde. Fantasie či Starving Artist pracujú so sexuálnymi predstavami a divokými vzťahmi. V balade Hitachi bývalého partnera nahradil masážny prístroj používaný najmä ako vibrátor, v Nicole Kidman sa znovu miešajú prsia, tesný korzet, luxus a predstava života hollywoodskej hviezdy.

V skladbe Therapy hovorí o hneve na otca, o tom, že by najradšej presťahovala svoju mamu zo Slovenska, ale nemá na to dosť peňazí. Hovorí aj o tom, že sa musí rozprávať so „starými bielymi mužmi“, ktorí sú podľa nej otravní, no zároveň držia kľúče od jej budúcnosti.

Slovensko ako strašné sklamanie

Ešte otvorenejšia bola v rozhovore pre český Vogue. Na otázku, čo by odkázala svojim gay a queer fanúšikom na Slovensku, povedala: „To, čo sa deje u nás na Slovensku, kam sa zem politicky uberá a kto je teraz pri moci, je strašné sklamanie.“

Dodala, že „nabudúce musíme voliť pre Slovensko lepšiu budúcnosť a musíme za ňu bojovať“.

Adéla pritom porovnala Slovensko so svojím životom vo West Hollywoode, kde sa koná jeden z najväčších Pride festivalov na svete. Keď prišla nakrúcať klip do bratislavského gay klubu, podľa vlastných slov si prvýkrát uvedomila, že je ukrytý v suteréne a malej uličke. Dúfa, že jej hudba prinesie queer ľuďom na Slovensku pocit, že ich „niekto vidí“, a poskytne im „trochu svetla“.

Podporovať vlastných fanúšikov je jej právo. Iná vec je, keď sa k tomu automaticky pridá politický odkaz, že Slovensko potrebuje „lepšiu budúcnosť“ a že problémom je krajina, ktorá sa nepribližuje hodnotám prostredia, v ktorom dnes žije.

Symbol progresívneho úpadku

Adéla tak veľmi presne zosobňuje svet, ktorý sa dnes predáva ako progresívny. Sexuálna provokácia sa vydáva za odvahu. Čoraz explicitnejšie texty za slobodu. LGBT aktivizmus za znak pokroku. „Starí bieli muži“ za symbol problému. West Hollywood za vzor a konzervatívnejšie Slovensko za krajinu, ktorú treba napraviť.

A pritom na tom už dávno nie je nič rebelské. Polonahé celebrity, explicitné texty, sexuálna provokácia či Pride sú dnes bežnou súčasťou západného šoubiznisu, médií aj veľkých značiek.

Balada o vibrátore preto nie je rebéliou. Je produktom kultúrneho priemyslu, ktorý z hypersexualizácie urobil normu a z progresívneho spôsobu života falošnú známku modernosti.

Vďaka Bohu, aj samotný progresivizmus, ktorý tento kultúrny úpadok vydáva za pokrok, je celosvetovo v úpadku. A nové hviezdičky ako Adéla sa napokon môžu stať skôr symbolom jeho konca než jeho víťazstva.

Adéla môže byť talentovaná a môže mať svetový úspech. To však neznamená, že spolu s jej kariérou musíme obdivovať aj hodnoty, ktoré predáva.

Slovensko nepotrebuje byť druhým West Hollywoodom, aby bolo modernou krajinou. A úpadok sa nestane pokrokom len preto, že ho tak prezentuje Vogue a americký šoubiznis. Ani preto, že si slovo pokrok ukradli progresívci.

Zdroj: closer, vogue