„Ak jediná modlitba, ktorú v živote poviete bude ĎAKUJEM, bude to úplne stačiť.” Eckhart Tolle
„Som vďačný za každý nový deň. Za to, že vidím. Za to, že počujem. Za to, že cítim. Že vnímam, čo sa okolo mňa deje. Za to, že dokážem na to, čo sa v mojom živote deje, reagovať. Že mám strechu nad hlavou. Jedlo do úst. Som vďačný/á za rodinu. Za priateľov. A som vďačný/á aj za všetky životné lekcie, ktoré ma postretli. Pretože vďaka nim rastiem.”
Pre niekoho nie je jednoduché pociťovať vďačnosť. Má pocit, že neexistuje dôvod za niečo ďakovať. Je to pre neho neprirodzené, možno svätuškárske alebo trápne.
Poznáte ľudí, ktorí sú neustále nespokojní so svojím životom? Ktorí sa neustále sťažujú na to čo im to zasa krutý život nadelil? Ktorí tvrdia, že nemajú byť vlastne za čo vďační? Ktorí nevidia, alebo si neuvedomujú tie krásne, drobné veci?
A ako je to s vami? Uvedomujete si aj tie najrôznejšie každodenné drobnôstky a ste za ne vďační alebo ich beriete ako samozrejmosť?
V mnohých prípadoch nevenujeme veciam, ľuďom a situáciám dostatočnú pozornosť. Svet sa akosi zrýchľuje. Plynie občas „rýchlosťou svetla”.
„Predsa nemám čas neustále rozmýšľať nad tým, za čo všetko môžem byť vďačný! Je to strata času,” počul som nedávno z úst jedného pána.
Súhlasíte s ním? Alebo máte iný názor?
Často si uvedomíme hodnotu toho, čo v živote máme, až keď to stratíme. Pretože všetko berieme akosi automaticky. Nevieme ľudí, veci a situácie v našich životoch oceniť. Alebo si myslíme, že za zastavenie a vďaku stoja len naozaj veľké a výnimočné momenty.
A pri naháňaní sa za veľkými vecami akosi zabúdame oceniť tie všedné, každodenné momenty, ktoré však vytvárajú celý náš život a vďaka nim smerujeme k tým veľkým a výnimočným.
Vďačnosť má v našich životoch obrovský význam. Iba s ňou môže byť náš život hodnotný a bohatý. Je prepojená s našim hlbokým vnútorným prežívaním. Následne ovplyvňuje naše myšlienkové pochody, pocity, správanie, a tým aj celkové výsledky, úspechy, ale aj neúspechy v našom živote.
Viete čo sa s nami deje, keď sme vďační? Presúvame našu pozornosť z toho, čoho máme nedostatok, na to, čo v živote momentálne máme.
Preto človek, ktorý cíti nefalšovanú vďačnosť, má našliapnuté k harmonickému životu.
Taký človek dokáže prijímať i dávať. A aj preto sú jeho dni popretkávané väčšou radosťou ako u „notorického hundroša”.
Avšak nemýľte si jednu vec. Byť vďačný za to, čo človek momentálne má, neznamená uspokojiť sa s tým a nechcieť viac. Vďačnosť za to, čo máme, neznamená rezignáciu ambícií a cieľov dosiahnuť viac.
Vďačnosť nie je iba o slovách. Je predovšetkým o vašom pocite. Pri každom slove vďačnosti je dôležité precítiť ten POCIT vďaky. Vyjadrite pocit vďačnosti za konkrétnu vec, nie len tak všeobecne.
Keď napríklad pociťujete vďačnosť za vášho partnera, nepovedzte si: „Som vďačný že mám partnera”. Buďte konkrétnejší: „Som vďačný za podporu, ktorú mi môj partner dáva. Za to, že ma vie vypočuť, že je skvelý otec pre naše deti…” Hocičo, čo sa vám na partnerovi páči. Však je to úplne iný pocit?
Ak vám lezie na nervy vaša svokra/kolega/šéf/sused, aj tu môžete nájsť kúsok vďačnosti: „Som vďačný/á za túto skúsenosť. Vďaka nej sa učím sebakontrole. Učím sa hodiť veci za hlavu a filtrovať prehnané negatívne vyjadrenia. Jednoducho si ich nepripúšťam.”
Alebo: „Vďaka nej si uvedomujem aká/ý nechcem byť a čomu sa chcem vo svojom živote vyvarovať.”
Pochopiteľne, neznamená to, že budete bezhlavo všetko akceptovať alebo si neurčíte vo vzťahoch zdravé hranice. Sú situácie, keď je vhodné povedať: „Ďakujem za túto lekciu, poučil som sa, už môžeš ísť”.
Vďačnosť je základným kameňom pre šťastný život
Psychológovia Michael McCollough zo Southern Methodist University v Dallase a Robert Emmons z University of California sa rozhodli urobiť experiment. Stovky dobrovoľných účastníkov rozdelili do troch skupín.
Každá z nich si viedla denník. Prvá skupina si mala zapisovať denné udalosti len tak, bez špecifickej inštrukcie. Druhá skupina dostala za úlohu zapisovať si negatívne udalosti. Tretia skupina sa mala sústrediť na veci, za ktoré sú vďační.
Výsledkom bolo, že ľudia v skupine, ktorá si viedla tzv. Denník vďačnosti začali uvádzať, že cítia viac optimizmu, energie, entuziazmu a odhodlania zvládať prekážky.
Navyše sa znížili ich pocity smútku, depresie, stresu. Boli viac naklonení pomáhať iným ľuďom a dosahovali väčšie pokroky pri dosahovaní svojich osobných cieľov.
Neviete kedy začať s vďačnosťou? Začnite TERAZ. Jednoducho začnite tým, že budete teraz vďační za to, čo momentálne máte.
Jednoduchý tip: Ak neviete, za čo byť momentálne vďační, skúste jednoduché cvičenie. Predstavte si, že by ste prišli o niektoré z vecí, ktoré v živote máte. Uvidíte, aká vlna vďačnosti vás zrazu zaplaví.
A zrazu vám sami od seba začnú prichádzať ďalšie a ďalšie veci, za ktoré by ste chceli poďakovať. Ak sa naučíte spoznať silu vďačnosti a budete ju denne cielene a neskôr aj prirodzene používať, váš život sa dokáže zmeniť výrazne k lepšiemu.
Založte si „zošit vďačnosti”. Mám ho aj ja a ľudia v mojom tíme. Nevedia si ho vynachváliť. Zapíšte si každé ráno a večer pred spaním aspoň 3 veci, za ktoré ste vďační.
Môže ísť o úsmev, ktorý vám daroval okoloidúci na ulici alebo o dobrú správu či dokončený projekt. A po čase zistíte, že bude pre vás náročné vybrať IBA tri skvelé veci z každého dňa. Bez mihnutia oka napíšete každý deň 10 a pokojne aj 15 vďačností.
Či už veríte v Boha alebo karmu, platí univerzálne pravidlo vesmíru – zákon príťažlivosti a teda, že podobné priťahuje podobné, preto do vášho života začne s veľkou pravdepodobnosťou prichádzať čoraz viac takýchto pozitívnych momentov.
Takže ak ste vďační, do vášho života bude prúdiť ešte väčšie množstvo vecí, pri ktorých budete pociťovať radosť a spokojnosť.
Povedzte si teraz, v tejto chvíli 3 veci, za ktoré ste naozaj vďační. Pocítite okamžitý prílev energie.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Andy Winson: Zmena v živote začína VĎAČNOSŤOU