Situácia v USA eskaluje! Čo sa deje v Texase a ako to súvisí s budúcnosťou Európy?

Situácia v Texase by mala byť varovaním pre Európu, pretože sa jasne ukazuje, že pokiaľ ide Amerike o jej vlastné záujmy, všetci ostatní idú bokom. Stále vzrastajúca závislosť na USA tak môže byť posledným klinčekom do rakvy Únie.

Na texaskej hranici s Mexikom prebieha neobvyklý stret medzi federálnou a štátnou vládou – bitka o práva štátov sa rýchlo stáva novou realitou v USA. Čo sa deje v Texase a čo je podstatou tohto konfliktu? A prečo tento konflikt vôbec začal?

Čo sa deje v Texase

V posledných 15 rokoch sa v USA neustále prehlbuje socioekonomická kríza, sociálne rozdelenie a polarizácia a zvyšuje sa kriminalita. S nástupom Baracka Obamu začalo rýchlo narastať napätie medzi konzervatívnym bielym vidieckym obyvateľstvom a ostatnými etnickými skupinami.

V druhej polovici Obamovho funkčného obdobia sa vďaka snahám o zavedenie kvót vo vojenskom i podnikateľskom sektore a snahám o vytvorenie nových hodnôt v protiklade ku konzervatívnym hodnotám zreteľne prejavila priepasť medzi vládou a konzervatívnym vidieckym obyvateľstvom, ktoré je hlavnou ekonomickou a vojenskou silou Spojených štátov. Hoci sa v Trumpovej ére pokúsili o obrat, nebol príliš účinný vzhľadom na rastúcu moc demokratov v armáde, spravodajstve a ekonomike.

Imigračný prúd do USA

Za Bidenovej vlády sa sociálne rozpory prehĺbili na nebývalú úroveň. Rastúca ekonomická kríza, konflikty a miera kriminality vo svete potom spôsobili, že imigračný prúd do USA z celého sveta, najmä z Latinskej Ameriky, dosiahol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vrchol.

Proimigračná politika demokratov, ich schopnosť využívať ich ako lacnú pracovnú silu a vojakov a schopnosť rýchlo z nich urobiť občanov, pretože v nich vidí svoj obrovský volebný potenciál vo voľbách, krízu ešte prehĺbila.

Texaský guvernér Greg Abbott začal operáciu Lone Star (Osamelá hviezda) na ochranu hraníc už v roku 2021. Na jeho príkaz získali orgány činné v trestnom konaní v Texase právo nezávisle strážiť hranicu s Mexikom. To zahŕňalo stavbu ostnatého drôtu a zachytávanie utečencov. Texaská národná garda počas operácie zadržala takmer pol milióna ľudí a zatkla aj takmer 35-tisíc migrantov.

Texas verzus Najvyšší súd

Dňa 22. januára 2024 televízny kanál Fox News informoval, že Najvyšší súd USA rozhodol o odstránení 30 míľ (asi 48 km) dlhého drôteného plotu na americko-mexickej hranici v Texase, ktorý bol inštalovaný v rámci Abbottovho boja proti prílivu migrantov. Rozhodnutie súdu umožňuje pohraničnej hliadke počas trvania súdneho konania prestrihnúť drôt umiestnený pozdĺž hranice.

Texaská národná garda ale federálnym agentom pohraničnej stráže vstup na úsek hranice s Mexikom pozdĺž rieky Rio Grande (dlhý asi štyri kilometre) zablokovala. Štátne úrady opakovane vyhlasovali, že americká administratíva riadne nezabezpečuje hranicu, čo vedie k nárastu počtu nelegálnych migrantov. Texas ich potom začal posielať autobusmi do veľkých amerických miest, vrátane Washingtonu, New Yorku a Chicaga. „Od apríla 2022 Texas prepravil viac ako 12 500 migrantov do Washingtonu, od augusta 2022 viac ako 37 500 migrantov do New Yorku, od augusta 2022 viac ako 31 200 migrantov do Chicaga a od novembra 2022 viac ako 3400 migrantov do Filaderlfie,“ uvádza sa vo vyhlásení na internetových stránkach guvernéra Abbotta.

Hranica ako zbraň hromadného ničenia

Texaský guvernér ďalej vyhlásil, že je pripravený na konfrontáciu s federálnou vládou a nemieni ustúpiť: „Texas bude pokračovať v rozširovaní hraničných bariér , pretože Texas je pod okupáciou imigrantov a Biden nedodržiava zákony. Prezident podporuje príliv migrantov nielen do Texasu, ale aj do Arizony, Kalifornie a dokonca aj na kanadskú hranicu. Takže zaistíme hranicu, pretože nemáme prezidenta, ktorý by presadzoval zákony Spojených štátov.“

„Operácia Osamelá hviezda pokračuje v riešení nebezpečných prielomov, ktoré vznikli v dôsledku odmietnutia administratívy Joea Bidena zabezpečiť hranice. Každá zadržaná alebo zatknutá osoba, každá unca zabavených drog by sa inak mohla dostať do komunít v Texase a v celej krajine kvôli politike otvorených hraníc prezidenta Joea Bidena,“ je presvedčený guvernér štátu.

Bývalý americký prezident Donald Trump označil súčasnú situáciu na južnej hranici za zbraň hromadného ničenia krajiny. „Naša hranica sa stala zbraňou nášho masového ničenia,“ napísal na svojej stránke Truth Social. Komentoval tak situáciu vzniknutú na americko-mexickej hranici v dôsledku prílivu nelegálnych migrantov.

Sila osamelej hviezdy

Texas, štát osamelej hviezdy, pritom nie je žiadny outsider. Je to jeden z najdôležitejších štátov pre ekonomiku USA s tridsiatimi miliónmi obyvateľov, na celom HDP sa podieľa deviatimi percentami. Je centrom americkej ťažby ropy. Po Rusku a Saudskej Arábii je tretím najväčším producentom ropy na svete. Navyše sem v roku 2021 Ilon Musk presunul sídlo spoločnosti Tesla. Sídli tu aj hviezdna základňa spoločnosti SpaceX a hlavné zariadenia na výrobu moderných rakiet.

Keby bol Texas samostatnou krajinou, s HDP 1,8 bilióna dolárov by bol 12. najväčšou ekonomikou sveta a predstihol by Južnú Kóreu, Brazíliu, Austráliu, Rusko a Španielsko. HDP na obyvateľa je 78 tisíc dolárov. Texas má vlastné stíhačky, obrovskú národnú gardu (19 000 mužov), Texas Rangers a Chucka Norrisa…

Ústavné právo Texasu na sebaobranu

Zrejme preto demokrati stále častejšie požadujú, aby Biden texaskú národnú gardu federalizoval – previedol ju pod svoju kontrolu a presunul ju od hraníc. Nie je však isté, či by Texas také rozhodnutie prijal. Koniec koncov guvernér už odmietol presadzovať federálne imigračné zákony. Navyše, ak sa Abbottovi podarí zhromaždiť Národnú gardu z iných štátov, budú musieť byť všetci federalizovaní. A to by bolo vyhlásenie vojny celej republikánskej Amerike.

A už desať ďalších štátov vyslalo Národnú gardu k texaským hraniciam a ďalšie budú nasledovať, povedal Abbot. Akcie texaského guvernéra uzavrieť hranicu s Mexikom v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu USA podporilo 25 hláv ďalších amerických štátov. Aj Trump dodatočne vyzval „všetky ochotné štáty, aby do Texasu vyslali svoje stráže“. Všetci republikánski guvernéri, okrem Phila Scotta z Vermontu, potom podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa postavili na stranu Texasu a jeho „ústavného práva na sebaobranu“.

Príčiny, o ktorých sa nehovorí

Korene celej krízy možno pritom nájsť už v samotnej politike USA voči svojmu južnému susedovi. Podľa odborníkov sa tomu hovorí mexický hospodársky paradox. Spočíva v tom, že Mexiko je na latinskoamerické pomery hospodársky pomerne vyspelou krajinou, má na tamojšie pomery vysoký index ľudského rozvoja, jeho zemepisná poloha podporuje tranzitný obchod, cestovný ruch a poľnohospodárstvo, má veľké zásoby ropy, susedí s USA, spolu s Kanadou a USA tvorí hospodársku úniu „Severoamerická dohoda o voľnom obchode“ (NAFTA), ktorá by mala priťahovať unikátne investície a technológie.

S tým všetkým malo byť Mexiko prosperujúcou krajinou, ale nie je tomu tak. HDP krajiny na obyvateľa je podobný HDP Bieloruska alebo Srbska. Ale v týchto krajinách je priemerný plat 500-550 dolárov, zatiaľ čo v Mexiku 250 dolárov. A je to práve chudoba, ktorá ženie milióny Mexičanov do USA. Rovnako z toho dôvodu nezostávajú migranti z južnejších krajín v Mexiku, ale používajú ho iba ako tranzitnú krajinu.

Mohlo by vás zaujímať

Väčšina Mexičanov neplatí dane

Profesor Gordon Hanson z Harvardovej univerzity, popredný výskumník vzťahov v rámci NAFTA, vo svojom článku o depresívnom stave Mexika píše, že krajina má jednoducho smolu. Problém je predovšetkým v tom, že väčšina Mexičanov neplatí dane. A vláda nedokáže vybudovať daňový systém – liberálne reformy z prelomu 80. a 90. rokov sú na prekážku.

Tieto reformy však nespadli z neba, ale boli vykonané pod tlakom Spojených štátov, ktoré ich požadovali ako hlavnú podmienku pre vstup do NAFTA. Mexičania deregulovali ekonomiku, liberalizovali dane a vykonali rozsiahlu privatizáciu.

Všetky tieto kroky boli prezentované ako nevyhnutné opatrenia na integráciu s americkou ekonomikou. Zmluva o pristúpení k NAFTA bola podpísaná a nadobudla platnosť 1. januára 1994. Mexická ekonomika sa okamžite zrútila a dodnes sa nespamätala. Vláda sotva do roku 1994 vystačila s pôžičkami a očakávala, že okamžite dostane peňažné toky z USA, ale nevyšlo to. Začala sa kríza a potom stagnácia.

Rast HDP Mexika podľa jednotlivých segmentov (naposledy pred pandémiou):

1984-1993 – 7,5 %
1994-2003 - 5,5% - vstup Mexika do NAFTA
2004-2013 – 5 %
2014-2019 – 2,5 %

Podmienky vstupu do NAFTA sa vo výsledku pre Mexiko ukázali ako nerovné. Washington získal na mexickom trhu oveľa väčšie preferencie ako Mexico City na americkom trhu, platí nerovná politika ciel. To vytvára podmienky, za ktorých je obchodná bilancia vždy v prospech USA.

Navyše americkí lobisti neumožňujú normalizáciu daňového systému, neumožňujú prácu odborov, pretože mnoho amerických investícií, predovšetkým v odvetviach s nízkou technologickou náročnosťou, je realizovaných na základe absencie sociálnych príspevkov pre zamestnancov a nízkych nákladov na pracovnú silu. Táto situácia navyše stimuluje prílev lacnej pracovnej sily do USA.

Počas pandémie sa však mexická ekonomika, ktorá vyváža 80 % svojej produkcie do USA, opäť zrútila a príliv migrantov sa stal obrovským a nekontrolovaným. A administratíva Joe Bidena tento príliv nepokryte podporuje.

Európska únia ako rukojemník

Vzhľadom na silnejúcu krízu mal pritom prezident Joe Biden najprv silné vyhlásenia. Dokonca dal na sklonku tohto týždňa Texasu 24-hodinové ultimátum, aby stiahol svoju gardu od hraníc. Akonáhle ale vypršalo, nič sa nezmenilo a všetko vyšumelo do stratena. Skúsil teda inú páku.

Uprostred konfrontácie medzi úradmi štátu Texas a americkou prezidentskou administratívou, ku ktorej v dejinách USA nedošlo od 19. storočia, oznámil Abbott na sociálnej sieti X, že prezident Biden rozhodol o zmrazení všetkých projektov LNG na území štátu Texas. Rukojemníkom ústavnej krízy v USA sa tak stala aj Európska únia. Deň po tom, čo 25 republikánskych guvernérov podpísalo spoločné vyhlásenie na podporu Texasu, Bidenova administratíva pod zámienkou ochrany klímy zrušila všetky projekty LNG, ktoré sa len „náhodou“ nachádzajú v Texase alebo na území štátov podporujúcich Texas. A Európska únia je teraz na LNG z USA závislá.

„Bidenovo rozhodnutie zmraziť vývoz LNG ohrozuje Texas a Ameriku. Toto bezohľadné rozhodnutie je ranou pre tvrdo pracujúcich mužov a ženy v energetickom priemysle. Mohlo by tiež viesť k tomu, že niektoré krajiny sa budú spoliehať na špinavé uhlie namiesto čistejšieho zemného plynu,“ napísal Abbott.

EÚ by sa tak mohla dostať do úzkych len preto, že Biden chce republikánske štáty potrestať finančne a v podstate na ne uvaliť sankcie.

Migrácia za peniaze pre Ukrajinu

S odvolaním sa na zasvätené zdroje CNN sa ale teraz začali šíriť informácie, že všetko sa nakoniec zrejme upokojí tým, keď republikáni kývnu na peniaze pre Ukrajinu. Demokrati a republikáni v Senáte sa podľa CNN už dohodli o hraniciach a dokument sľubujú zverejniť budúci týždeň s tým, že ďalšou fázou bude rokovanie o pridelení finančných prostriedkov Ukrajine.

Kvôli zložitej situácii na južnej hranici sa „vyjednávači Senátu dohodli, že dajú americkej administratíve právomoc výrazne obmedziť nelegálnych migrantov pri prekračovaní hranice na južnej hranici“. Demokratická strana pod tlakom republikánov tak tvárou v tvár akútnej vnútropolitickej kríze kapitulovala a je pripravená v otázke migrácie urobiť vážne ústupky.

Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií na Vysokej škole ekonomickej Národnej výskumnej univerzity a expert Valdajského klubu poznamenal, že republikáni už spojili riešenie migračnej krízy s prideľovaním pomoci Kyjevu. „Konfrontácia medzi federálnymi a miestnymi úradmi len zvyšuje patovú situáciu v otázke hraníc, a to bráni prideleniu peňazí Ukrajine. Je nepredstaviteľné, že by republikáni v Snemovni reprezentantov hlasovali za pridelenie jednej miliardy dolárov Ukrajine bez vyriešenia hraničného problému,“ zdôraznil Suslov.

Plot a represia krízu nevyriešia

Odtrhne sa snáď nakoniec Texas od Spojených štátov alebo hrozí občianska vojna? Určite nie. Naopak, mnohým republikánom určite situácia vyhovuje, aby mohli kývnuť na peniaze pre Ukrajinu a nestratiť pritom tvár. A ešte vyťažiť pre seba body za „zvládnutie migračných tokov“. Napriek napätiu medzi štátnymi a federálnymi úradmi tak udalosti pravdepodobne zostanú skôr v oblasti politického dialógu a právnych sporov.

Skutočné príčiny, že je všetko dôsledkom dlhoročného udržiavania Mexika v úlohe bezmocného hospodárskeho prívesku, potom nikto nerieši, takže krízu ťažko vyrieši len nejaký plot a represia.

Inak celá situácia môže hrať do kariet predovšetkým Donaldovi Trumpovi. Vzhľadom na Bidenov prístup k situácii a jeho celkovému ústupu z boja je pre jeho administratívu očividne dôležitejšie poslať peniaze Kyjevu, než si zachovať tvár. Celá kríza tak pridáva na váhe špekuláciám, že Biden nebude tým, kto sa Trumpovi za demokratov v tohtoročnom súboji o prezidentský post postaví.

Celá situácia by potom mala byť ale predovšetkým varovaním pre Európsku úniu, pretože sa jasne ukazuje, že pokiaľ ide Spojeným štátom o ich vlastné záujmy, všetci ostatní idú bokom. Stále vzrastajúca závislosť na USA tak môže byť posledným klinčekom do rakvy Únie. Ako varovanie tu môže slúžiť práve situácia v Mexiku.

Zdroj: iportal24.cz