eReport.sk

Analytik Smatana: Náš najhorší scenár sa naplnil a vláda sa na to iba prizerala!

Na začiatku koronakrízy v roku 2020 stál po boku premiéra Igora Matoviča na tlačovkách a pravidelne informoval verejnosť o predpovediach vývoja vírusu. Analytik Martin Smatana (30) pripravoval katastrofické predikcie pandémie, no hovorí, že by ho ani nenapadlo, že sa raz skutočne naplnia a vláda sa bude situácii iba prizerať. Počas prvej vlny šéfoval Inštitútu zdravotnej politiky, no začiatkom leta z poradného orgánu rezortu zdravotníctva odišiel. Z mediálneho prostredia sa však úplne nestiahol a vývoj epidémie naďalej komentoval. Vírus nakoniec dobehol aj jeho a koncom januára skončil na pľúcnom oddelení v ružinovskej nemocnici. Z ochorenia sa nakoniec vystrábil a znova sa zapojil do verejnej debaty.

Uplynul už rok od vašich prvých prognóz vývoja pandémie. V marci 2020 ste upozorňovali v jednom zo scenárov, že koronavírusom sa môže do leta nakaziť až pol milióna Slovákov. O mesiac neskôr ste tie predikcie na základe nových informácií 100-násobne znížili, za čo ste si vyslúžili kritiku. Viacerí vám vyčítali, že ste tie čísla prestrelili a zbytočne spôsobili paniku. Teraz sa však ukazuje, že vaše pôvodné prognózy neboli až také nerealistické keďže polmiliónovú hranicu infikovaných sme už v súčte PCR a antigénových testov prekonali. Ako sa na to spätne pozeráte?

Keď sme začínali modelovanie, tak všetky scenáre mali nejaké predpoklady, ktoré sme následne testovali. Jedným z hlavných predpokladov bolo, ako budeme dodržiavať opatrenia. To znamená mobilitu ľudí a celkové dodržiavanie zákazov, čiže vplyv opatrení na reprodukčné číslo. Druhý predpoklad sa týkal toho ako bol vírus rozšírený na Slovensku, čo sme vtedy tiež nevedeli. Nemali sme rozbehnutú laboratórnu diagnostiku a nevedeli sme teda či sa ten vírus u nás šíri alebo nie. A potom sme mali niektoré drobnejšie faktory napríklad či budeme mať marginalizované komunity v ohniskách, či budú školy otvorené a mnohé ďalšie. Dnes spätne vieme, že jeden z hlavných predpokladov, ktorý sme mali sa nenaplnil, lebo sme veľmi rýchlo zavreli hranice. Prakticky tu vírus bol iba v jednotkách prípadov a nemal možnosť nepozorovane rásť. Tými skorými opatreniami sa ten náš model, ktorý potrebuje bázu aby rástol, nenaplnil.

Čo sa teda stalo v druhej vlne?

Počas leta sme otvorili hranice a nekontrolovali ich. Hlavný predpoklad, že vírus tu musí byť v nejakom podhubí, aby mohol skryto rásť, sa týmto umožnil. A ak si pozrieme čo sa dialo od polovice októbra kedy sme sprísnili opatrenia, tak sme nechali vírusu priestor sa šíriť. Plošne sme testovali, áno, ale 19-teho novembra sme uvoľnili opatrenia a prakticky až do prvého januára sme nič výrazné nespravili, aby sme ho zastavili. Nechali sme mu veľký priestor, aby rástol. Ľudia už boli v tom čase unavení a nedodržiavali opatrenia. Náš model z prvej vlny kde sme rátali, že sa vláda bude iba prizerať a nezasiahne, sa naplnil cez jeseň a zimu 2020. Tento scenár sa samozrejme nedá prekopírovať z jari do zimy, ale jeho hlavné predpoklady sa naplnili a bohužiaľ boli ešte horšie na jeseň.

Aké to boli predpoklady?

Komunitné šírenie vírusu a slabé dodržiavanie opatrení. Tým pádom vyššia mobilita a aj reprodukčné číslo vírusu. Vláda nechala niekoľko týždňov prakticky nezmenené opatrenia a sa na situáciu proste iba pozerali. Vírus sa teda mohol správať tak, ako vychádza z epidemiologických modelov. My sme tento scenár robili ako najhorší možný kvôli kapacitným limitom, ale to, že reálne niekto povolí, aby sa to aj v praxi stalo, to sme fakt nečakali. Čakali sme, že sa ihneď zakročí, keď začne krivka rásť hore. To, že to tak nebude nás ani nenapadlo.

Cítite aspoň – neviem ako to správne nazvať – niečo ako zadosťučinenie za to, že vás minulý rok v apríli a máji z viacerých strán atakovali za to, že šírite nerealistické a poplašné prognózy? Vtedy sme mali pandémiu pod kontrolou, ale z odstupom času sa ukazuje, že obavy boli na mieste a mali ste pravdu.

Mňa to mrzí čo sa stalo. Každý parameter, ktorý sme mali, sme robili tak pesimisticky ako sa len dalo. A to z toho dôvodu, aby sme aj tým prinútili vládu a ministerstvo zdravotníctva, aby nakúpilo pľúcne ventilácie, oximetre, monitory vitálnych funkcií či infúzne pumpy a RTG prístroje. A ak si pamätáte, my sme ich na jar kúpili našťastie. Teraz si predstavte, že by sme to vtedy tak neurobili a robili sme modely optimisticky. Tak dnes nemáme problém len s posteľami a personálom, ale nemáme ani len prístrojové vybavenie na liečbu pacientov. Našim cieľom vtedy bolo pripraviť tú krajinu na najhoršie, ale reálne sme dúfali v to najlepšie. To, čo sa teraz deje, mňa strašne mrzí. Tam nie je vôbec žiaden pocit zadosťučinenia, naopak skôr pocit nepochopenia, smútku. Neviem ani ako tie negatívne pocity popísať. Lebo oni vedeli, že toto hrozí. Oni vedeli, že ak to tak nechajú, ten vírus bude nekontrolovateľný a bude to stáť životy. Lebo to je jeho základná funkcia, že sa šíri asymptomaticky. To, že na to celé sa prizerali tie týždne je pre mňa nepochopiteľné.

Ako sa pozeráte na činnosť Inštitút zdravotných analýz (IZA), ktorý vznikol premenovaním poradného útvaru rezortu zdravotníctva, ktorému ste šéfovali? Vyzerá to tak ako keby sa na verejnosti odmlčali a už vôbec nepublikujú žiadne prognózy.

Robia čo sa dá. Treba brať do úvahy aj to, že zverejňujú na portály github.com všetky údaje, ktoré sú k dispozícii. Keď sa pozrieme na analytické inštitúcie v iných krajinách, tak ony sú násobne väčšie a početnejšie. IZA je veľmi kapacitne poddimenzovaná a proste nestíhajú robiť niektoré veci. Taktiež treba povedať, že my ako sekcia sme mali vtedy oveľa silnejšie postavenie aj mediálny priestor. My sme si mohli dovoliť niektoré veci odkomunikovať sami, čo oni bohužiaľ nemôžu. A toto je jedna z tých veľkých chýb čo sa stali a čo ma mrzí.

Čím to je?

Veľa odborníkov sa už verejne nevyjadruje. Neviem či sa boja nejakej reakcie od predstaviteľov štátu, alebo čím to je. Chýba nám objektívny názor odborníkov na pravidelnej báze lebo iba sem tam sa dozvieme čo si konzílium myslí. Niekedy sa nejaký vedec alebo iniciatíva ohlási, ale nie je to ako v prvej vlne. Vtedy všetci odborníci stáli na tlačovkách a každý mohol povedať čo chce, to tu strašne chýba. Ich úprimný názor na vec. Väčšinou čo vidíme sú iba niektoré ich výstupy na tlačovej besede pána ministra každý utorok, ale nevieme reálne čo si o tom myslia.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Analytik Smatana: Náš najhorší scenár sa naplnil a vláda sa na to iba prizerala!

Najnovšie