EÚ zatiaľ ostáva v sankčnej logike a žiada ešte väčší tlak na Rusko. Problém je, že tlak na Moskvu sa mení na tlak na vlastnú ekonomiku, vlastných spotrebiteľov a vlastnú energetickú bezpečnosť.
USA aj Británia začínajú pri ruskej rope a plyne potichu priznávať realitu. Keď ide o energetickú bezpečnosť, ideologické frázy zrazu ustupujú bokom. Washington predĺžil výnimku, ktorá umožňuje nakupovať sankcionovanú ruskú ropu už naloženú na tankeroch. Londýn zase povoľuje dovoz nafty a leteckého paliva vyrobených z ruskej ropy v tretích krajinách a do konca roka umožní aj námorné dodávky LNG z ruských závodov Sachalin-2 alebo Jamal. Európska únia však ďalej trvá na tom, že teraz nie je čas znižovať tlak na Moskvu.
Americká výnimka
Americký minister financií Scott Bessent oznámil, že Spojené štáty predlžujú o ďalších 30 dní dočasnú všeobecnú licenciu, ktorá má umožniť najzraniteľnejším krajinám prístup k ruskej rope „uviaznutej na mori“. Podľa Washingtonu má výnimka stabilizovať ropný trh a zabezpečiť, aby sa surovina dostala do energeticky najohrozenejších krajín. Američania túto výnimku prvýkrát zaviedli v marci po vypuknutí vojny na Blízkom východe a následne ju predĺžili aj v apríli.
Dôvodom je aj tvrdá realita v Perzskom zálive. Viaceré chudobné a zraniteľné krajiny sa podľa agentúry Reuters obrátili na Washington so žiadosťou o viac času, keďže sú odrezané od dodávok ropy z Perzského zálivu. Vývoz z regiónu je prakticky zablokovaný pre uzavretý Hormuzský prieliv, ktorý Irán zablokoval po americko-izraelskom útoku na Teherán. Cez Hormuz sa pritom bežne prepravovala približne pätina svetových zásob ropy a asi tretina skvapalneného zemného plynu.
Bessent tvrdí, že výnimka má pomôcť presmerovať existujúce dodávky do najpotrebnejších krajín a zároveň obmedziť možnosti Číny hromadiť zľavnenú ruskú ropu. Inými slovami, Spojené štáty síce naďalej politicky vystupujú proti Moskve, ale pri energiách už musia počítať s tým, že svetový trh sa nedá riadiť iba sankčnými heslami.
Cúva aj Londýn
Kritika však prišla z Kyjeva aj z Európy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už pôvodnú výnimku aj jej prvé predĺženie odmietal s tým, že miliardy dolárov z predaja ruskej ropy môže Moskva použiť na pokračovanie vojny proti Ukrajine. Uvoľnenie sankcií voči Rusku kritizoval aj nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý ho označil za chybu.
Najtvrdšie sa však ozvala Európska únia. Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis na stretnutí ministrov financií G7 v Paríži vyhlásil, že EÚ si nemyslí, že nastal čas znižovať tlak na Rusko. Podľa neho Moskva profituje zo súčasnej energetickej krízy, ktorú vyvolala vojna v Iráne a následný rast cien energií. „Z pohľadu Európskej únie si nemyslíme, že je teraz čas na zníženie tlaku na Rusko,“ odkázal Dombrovskis.
Lenže práve rast cien energií ukazuje, že sankčná politika má svoje limity. Ak sa uzavrie Hormuz, zablokujú dodávky z Perzského zálivu a najzraniteľnejšie krajiny začnú žiadať o prístup k rope, realita rýchlo prevalcuje ideologické vyhlásenia. USA to pochopili aspoň dočasnou výnimkou. Británia ide podobným smerom.
Londýn totiž povolí dovoz nafty a leteckého paliva vyrobených z ruskej ropy v tretích krajinách. Zároveň do konca roka umožní námorné dodávky LNG z ruských závodov Sachalin-2 alebo Jamal. Je to pozoruhodný obrat, pretože Británia ešte v októbri 2025 zakázala dovoz ropných produktov vyrobených z ruskej ropy v tretích krajinách. Nová licencia týkajúca sa výrobkov z ruskej ropy má nadobudnúť účinnosť v stredu a platiť na neurčito.
EÚ ďalej proti zdravému rozumu
Európska únia pritom vo svojom 18. sankčnom balíku z minulého roka zakázala dovoz ruských ropných produktov vyrobených v tretích krajinách z ruskej ropy a dovozcom uložila povinnosť predkladať doklad o pôvode ropy. Výnimku majú produkty dovážané z partnerských krajín, ako sú Kanada, Nórsko, Británia, USA a Švajčiarsko.
Celá situácia tak ukazuje čoraz väčší rozpor medzi sankčnou rétorikou a praktickou politikou. USA aj Británia patria medzi najtvrdších kritikov Moskvy, ale pri energiách začínajú robiť výnimky. Nie preto, že by zmenili geopolitický postoj k Rusku, ale preto, že ich k tomu tlačí realita. Ropa, plyn, tankery, rafinérie a ceny energií sa neriadia tlačovými vyhláseniami.
EÚ zatiaľ ostáva v sankčnej logike a žiada ešte väčší tlak na Rusko. Problém je, že tlak na Moskvu sa veľmi často mení na tlak na vlastnú ekonomiku, vlastných spotrebiteľov a vlastnú energetickú bezpečnosť. USA a Británia už začínajú hľadať obchádzky. Brusel sa zatiaľ tvári, že viac zákazov a viac morálneho rozhorčenia vyrieši aj problém, ktorý v skutočnosti leží v tankeroch, prielivoch, potrubiach a cenách na trhu.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Američania aj Briti pochopili, že bez ruskej ropy to nejde. Brusel ďalej pácha energetickú samovraždu