Domáce väzenie ako riešenie? Alternatívne tresty môžu pomôcť rodinám

Implementácia princípov restoratívnej justície do slovenskej trestnej politiky umožňuje lepšiu prácu s páchateľmi. A to aj tým, že tradičné trestné konanie dopĺňa o vhodné alternatívy trestania, ktoré zohľadňujú vzťah rodičov s deťmi. Výkon trestu sa negatívne premieta do vzťahu odsúdeného rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý môže nielen narušiť, ale aj úplne pretrhnúť.

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR na to poukázalo v súvislosti s využitím alternatívnych trestov pre odsúdených s maloletými deťmi, ktoré bolo hlavnou témou odbornej konferencie pod záštitou ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) a Úradu komisára pre deti.

Deti nesmú trpieť za chyby rodičov

Ako rezort podotkol, minulý rok schválená novela Trestného zákona zaviedla do trestnej politiky štátu princípy restoratívnej justície a alternatívneho trestania. ,,Práve novela Trestného zákona posilňuje využívanie alternatívnych trestov, vrátane trestu domáceho väzenia, s aplikovaním prvkov elektronického monitoringu, čo môže zmierniť negatívne dopady na rodiny a umožniť deťom zostať vo vhodnejšom kontakte so svojimi rodičmi,“ konštatovalo MS.

Odkázalo na nedávny prieskum v Banskobystrickom kraji, ktorý poukázal na závažné dôsledky narušenia vzťahov odsúdených rodičov a detí a potvrdil skoršie výsledky výskumu, ktorý v rokoch 2020-2024 realizovala Masarykova univerzita v spolupráci s Medzinárodným väzenským spoločenstvom v Českej republike. ,,Tento výskum preukázal, že môžeme jednoznačne identifikovať narušenie vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom. Zároveň ukázal, že deti, ktorých rodičia sú vo výkone trestu, majú až päť- až osemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti samy dostanú do výkonu trestu. Alarmujúci je aj fakt, že po dva a pol roku väzby dieťa často stráca záujem o kontakt s rodičom a o akúkoľvek snahu o nápravu vzťahu,“ uviedla odborná poradkyňa komisára pre deti Markéta Gašajová.

Najúčinnejšou výchovnou metódou

Podľa predsedníčky Mestského súdu Bratislava II Anny Križákovej by mal trest postihovať páchateľa tak, aby mal čo najmenší vplyv na rodinu a rodičia mali zachované svoje práva a povinnosti. Najúčinnejšou výchovnou metódou je podľa nej výchova prítomnosťou.
Generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície rezortu spravodlivosti Daniel Petričko zdôraznil, že trest domáceho väzenia a s ním spojený elektronický monitoring umožňuje odsúdeným zostať v domácom prostredí, čím sa minimalizuje narušenie rodinných väzieb a deti môžu zostať v kontakte so svojimi rodičmi aj počas výkonu trestu.

Alternatívne tresty považuje za dôležitý prostriedok k naplneniu práv dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb komisár pre deti Jozef Mikloško, pre ktorého je spojenectvo kľúčové. ,,Chceme ukázať, že vieme spolupracovať, pretože žiadny rezort alebo inštitúcia nedokáže tento problém vyriešiť samostatne. To, čo deti najviac potrebujú, je spolupráca,“ povedal. Dodal, že situácia detí sa celosvetovo zhoršuje.

Odborníci sa zhodli, že trest má byť zameraný na páchateľa, no nemal by narúšať život jeho rodiny. ,,Trest domáceho väzenia v úzkom súvise s elektronickým monitoringom je efektívnym druhom trestu, ktorý odsúdeným umožňuje zostať v domácom prostredí a deťom zachovať kontakt s rodičmi, čím je zabezpečený ich prirodzený rozvoj a budovanie v plnohodnotných členov spoločnosti,“ doplnilo MS.

Zdroj: TASR