EÚ sa nedohodla na spoločných obranných výdavkoch: Aké riešenia prichádzajú do úvahy?

Lídri Európskej únie sa v pondelok v Bruseli na neformálnom zasadnutí podľa stanice Euronews nezhodli na kľúčových možnostiach zvýšenia spoločných výdavkov na obranu. Vyzvali Európsku komisiu (EK), aby najprv preskúmala spôsoby, ako by mohli zvýšiť svoje vlastné vnútroštátne investície do tohto sektora, informuje TASR.

Podľa odhadu EK Únia musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany približne 500 miliárd eur, aby mohla naďalej podporovať Ukrajinu a zabezpečila si aj vlastnú obranyschopnosť.
Jednou z hlavných otázok stretnutia bolo financovanie investícií v obrannom priemysle v hodnote niekoľkých miliárd eur. Po viacerých krízach však majú na to majú mnohé európske krajiny v rozpočte nedostatok peňazí.

EÚ na križovatke: Nezhody v otázke obranných výdavkov a investícií do Ukrajiny

Možné riešenia, ako napríklad spoločné pôžičky na európskej úrovni alebo zmiernenie limitu deficitu EÚ, zatiaľ podľa agentúry DPA nezískali dostatočnú podporu aj pre odpor Nemecka. Kompromisom by mohlo byť financovanie väčšieho počtu obranných projektov prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Predošlý týždeň na to vyzvalo 19 členských krajín EÚ vrátane SR.

EK posúdi a využije všetky možnosti v rámci pravidiel EÚ pre deficit, „aby umožnila výrazné zvýšenie výdavkov na obranu,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po stretnutí. Zároveň vyzvala súkromný bankový sektor, aby prejavil väčšiu ochotu financovať obranné projekty. Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil, že všetkým je jasné, že EÚ sa musí rýchlo dohodnúť na ďalšom postupe. Do júna sa však neočakávajú žiadne rozhodnutia, píše DPA.
Niektoré krajiny EÚ vrátane Nemecka sa usilujú o nové pravidlá pre spoločný vývoj a nákup obranných zariadení v EÚ. Krajiny EÚ sa podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza musia zamyslieť nad tým, ako spustiť konkrétny technologický vývoj a ako vyrábať veľké množstvá cenovo dostupných zbraní.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron súhlasí s tým, aby EIB zohrávala väčšiu úlohu pri financovaní obranných projektov, a zdôraznil význam nákupu zbraní európskej výroby. V otázke spoločného nakúpu zbraní výlučne z krajín EÚ sa však členské krajiny podľa Euronews naďalej rozdeľujú. Na zasadnutí bol okrem šéfa NATO Marka Rutteho aj britský premiér Keir Starmer. Ten podľa svojich slov chce s EÚ nadviazať „ambiciózne“ bezpečnostné partnerstvo. Práve spolupráca v oblasti bezpečnosti by mala byť podľa AFP hlavnou agendou na summite EÚ – Spojené kráľovstvo, ktorý je naplánovaný na 19. mája.

Zdroj: TASR/Euronews