Absolútna blamáž: Nabíjanie elektromobilov je drahšie ako tankovanie, tvrdí nemecká štúdia

Ak sa cenová politika nezmení, elektromobilita ako riešenie pre širokú verejnosť zrejme neuspeje. V momente, keď je nabíjanie drahšie než tankovanie, čo sa už podľa štúdie reálne deje, sa celá vízia elektromobility dostáva do vážnej krízy. Uvádza Autojournal.

Jedným z hlavných argumentov v prospech elektromobility mali byť nízke prevádzkové náklady. Nabíjanie malo byť lacnejšie než tankovanie, čo malo aspoň čiastočne vyvážiť vyššiu obstarávaciu cenu elektromobilov v porovnaní s autami so spaľovacím motorom. No podľa novej nemeckej štúdie je realita presne opačná.

Drahé nabíjanie

Podľa analýzy Kontrola nabíjacích staníc 2025, ktorú zverejnila spoločnosť LichtBlick, je nabíjanie elektromobilov na verejných staniciach drahšie ako jazda na benzín. Pre spotrebiteľov je to vážny problém a pre celú dopravnú transformáciu ešte väčší. Štúdia vychádza z predpokladu, že elektromobil spotrebuje v priemere 20 kWh na 100 kilometrov. Za túto vzdialenosť dnes vodič na verejnej AC nabíjačke zaplatí v priemere 10,45 eura, čo znamená 0,52 €/kWh. Ak však využije rýchlonabíjačku s jednosmerným prúdom (DC), výdavky ešte stúpnu. 100 km ho vyjde na 12,06 eura, teda 0,60 €/kWh.

Pre porovnanie – natankovanie približne šiestich litrov benzínu E10, ktoré postačí bežnému autu na rovnakú vzdialenosť, stálo nemeckých vodičov v marci 2025 v priemere 10,21 eura. „Vývoj cien na verejných nabíjačkách sledujeme s obavami už niekoľko rokov. Skutočnosť, že tieto ceny dlhodobo prevyšujú ceny pohonných hmôt, predstavuje veľkú prekážku pre elektromobilitu,“ uviedol hlavný právnik spoločnosti LichtBlick Markus Adam. Podľa neho hrozí reálne riziko, že za takýchto podmienok zákazníci o elektromobilitu stratia záujem. Kto by si chcel kupovať drahé elektroauto a zároveň platiť za jeho prevádzku viac než za benzín?

Systémový problém

Za vysokými cenami nabíjania stojí podľa štúdie viacero dôvodov. Kľúčovým problémom sú vlastnícke štruktúry a regulačné prostredie. Väčšinu verejných nabíjacích staníc prevádzkujú lokálni dodávatelia energie, ktorí zároveň vlastnia distribučné siete, takzvaní integrovaní poskytovatelia. Tí majú vo svojich regiónoch faktický monopol. Pretože kontrolujú ako sieť, tak aj samotné nabíjanie, nemajú motiváciu vpustiť na trh konkurenciu a vytvárať tlak na znižovanie cien. Nezávislí dodávatelia elektriny a prevádzkovatelia nabíjacích aplikácií sú tak výrazne znevýhodnení.

Rozdiel v cenách medzi integrovanými prevádzkovateľmi a tretími stranami je priepastný. Zákazníci, ktorí nabíjajú prostredníctvom tretích strán, platia v priemere až o 194 % vyššie príplatky ako klienti samotného prevádzkovateľa. Výsledkom je prostredie, v ktorom spotrebiteľ stráca možnosť voľby. „Dodávatelia tretích strán nemôžu na týchto staniciach ponúkať vlastnú elektrinu. Sú odkázaní na roamingové modely, ktoré znamenajú ďalšie náklady a obmedzujú konkurenciu,“ uvádza sa v správe.

Problémom je aj samotný spôsob nabíjania. Systém je neprehľadný a pre bežného používateľa často nezrozumiteľný. Každý prevádzkovateľ používa inú aplikáciu, iný tarif a iný spôsob platby. Zákazník tak často nevie, koľko zaplatí, alebo aký druh elektriny vlastne čerpá. Píšu o tom portály Autojournal a Lichtblick.

Vážna kríza

Najnevýhodnejšie je tzv. ad-hoc nabíjanie, teda bez registrácie a bez aplikácie. Paradoxne práve tento spôsob je podľa autorov štúdie najčastejší medzi vodičmi elektromobilov. Ceny za tento typ nabíjania bývajú často ešte vyššie než pri paušálnych tarifách. Podľa nemeckej Komisie pre hospodársku súťaž môžu byť ad-hoc ceny v oblastiach s viacerými prevádzkovateľmi až o 20 centov za kilowatthodinu vyššie.

LichtBlick preto navrhuje systémové riešenie v podobe tzv. pass-through modelu. Ten by zabezpečil, že verejná nabíjacia infraštruktúra bude prístupná pre všetkých dodávateľov elektriny. Prevádzkovateľ by si aj naďalej účtoval poplatok za použitie svojej infraštruktúry, ale elektrinu by dodával poskytovateľ, ktorého by si vybral zákazník. Cenu by tak určoval voľný trh, nie monopol. Podľa LichtBlicku je model technicky realizovateľný už dnes. Firmy ako LichtBlick eMobility GmbH alebo decarbon1ze ho už testujú v praxi. Pre zákazníkov by to znamenalo možnosť nabíjať na ktorejkoľvek stanici za rovnakých podmienok, platiť jeden účet za všetky nabíjania a porovnávať ponuky podľa ceny či pôvodu energie.

Markus Adam je presvedčený, že bez tejto reformy sa situácia nezlepší. „Očakávame, že ceny na verejných nabíjacích staniciach zostanú vysoké, ak sa nepresadí model pass-through,“ varuje. Nádej na zmenu teda existuje, no bude potrebná politická vôľa a legislatívna podpora. Ak sa cenová politika nezmení a zákazníci nebudú mať slobodnú voľbu, elektromobilita ako riešenie pre širokú verejnosť zrejme neuspeje. V momente, keď je nabíjanie drahšie než tankovanie, čo sa už podľa štúdie reálne deje, sa celá vízia čistej mobility dostáva do vážnej krízy.

Zdroj: autojournal, lichtblick