50 osobností: Ján Novák – skromný chlapec z Liptova oprášil klenot zvaný Štiavnica 

V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci a ďalší, o ktorých možno nepočujete každý deň. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

Píše sa rok 1965. Banská Štiavnica, kedysi jedno z najslávnejších miest Uhorska, je v rozvalinách. Na niekdajšom výstavnom námestí, ktoré dnes poznáme pod názvom Námestie sv. Trojice, rozpadnuté budovy podopierajúnesúrodé brvná. Len aby sa tie staré múry nezrútili všetky naraz! V noci mestom lietajú netopiere. 

Do týchto rozvalín prichádza čerstvý absolvent histórie a geografie Ján Novák, aby zaujal miesto referenta v miestnom múzeu. „Zbierky boli v hroznom stave, exponáty sa len tak povaľovali medzi polorozpadnutými múrmi,“ spomínal neskôr. 

Svetovo unikátne múzeum baníctva 

Mladý rodák z Liptova (čo dodnes nezabúda hrdo pripomínať), sa pustil do práce. Podobne ako sa náruživo v Bratislave pripravoval na svoju misiu štúdiom na dvoch fakultách naraz, filozofickej a prírodovednej, a popri tom športoval (venoval sa posilňovaniu, čo len zvýraznilo jeho plecnatú mohutnosť), s takým istým elánom sa pustil do práce v múzeu. Až takým, že už po pár mesiacoch energickému chlapcovi dali rovno miesto riaditeľa.

Bol to správny krok v prospech Banskej Štiavnice. V priebehu nasledujúcich rokov Ján Novák vybudoval to, čo dnes poznáme ako Slovenské banské múzeum. Pre múzeum získal objekt Nového zámku, kde nechal zriadiť expozíciu pripomínajúcu časy tureckých vojen. Do impozantnej budovy Kammerhof v centre mesta nechal umiestniť expozíciu banskej techniky. V budove Bergrichtu zase vznikla zbierka minerálov. Vedľa je galéria maliara Jozefa Kollára, ktorý sa venoval zobrazovaniu Štiavnice. Dnes má múzeum osem rozličných expozícií. 

Asi najväčším vábidlom je skanzen pod Štiavnicou, pri ceste na Štiavnické Bane, kde sa očarení návštevníci môžu zviezť aj historickou baňou. 

Nemal ani VUML, no predsa zlomil aj funkcionárov KSS

Ján Novák ako jeden z mála vedúcich činiteľov domácich inštitúcií nemal absolvovanú vtedy pre vyššie kádre prakticky povinnú Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu (VUML). Jeho tvrdohlavosti sa takéto zaliečanie „tým hore“ priečilo. 

Napriek tomu dokázal aj s vtedajšími mocnými komunikovať. Do Štiavnice pozval politickú špičku vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky, predsedu vlády Petra Colotku, 1. tajomníka Komunistickej strany Slovenska Jozefa Lenárta a ďalších. (Podľa anekdoty z toho obdobia sa pred vstupom do kostola sv. Kataríny obaja komunistickí činovníci zháčili. Lenárt Colotkovi povedal, že on, Colotka, do kostola vstúpiť môže, ale Lenárt ako luterán by nemal. Nakoniec išli obaja). 

Zdroj: Námestie v Banskej Štiavnici, TASR

Novák im náruživo kládol na srdce význam tohto malého mesta pre celé Slovensko. Vďaka tomu vláda prijala Uznesenie vlády SSR č. 58/1978 o Banskej Štiavnici, v ktorej prijala záväzok investovať do infraštruktúry a pamiatkovej obnovy mesta. 

Štiavnica začala aspoň čiastočne pripomínať svoje niekdajší majestát. Nezvyčajné múzeum, venované niečomu tak špecifickému ako baníctvo, priťahovalo domácich aj zahraničných turistov. 

Samotné mesto nebolo jedinou oblasťou, ktorej Ján Novák venoval svoje nekonečné úsilie. Zohral kľúčovú úlohu aj v tom, že región Štiavnických vrchov bol v roku 1979 vyhlásený za Chránenú krajinnú oblasť (CHKO).

Korunováciou dlhodobého úsilia o povznesenia Štiavnice bolo úspešné zapísanie mesta do Zoznamu svetového dedičstva organizácie UNESCO v roku 1993. Na čelo komisie pre prípravu podkladov a komunikáciu s UNESCO-m vtedajší primátor Marián Lichner ustanovil práve Jána Nováka. Ako ukázal úspešný koniec úsilia, bol to opäť dobrý krok.

Krátky pád a opätovný vzostup Štiavnice po roku 1989

V 90. rokoch sa po prestávke, keď šéfoval banskému archívu, Ján Novák znovu vrátil do čela múzea. Tiež inicioval vznik Štiavnických novín. Popri tom sa stal predsedom miestnej pobočky Matice slovenskej.

Mimochodom, podobne ako sa Ján Novák neklaňal komunistickému režimu, nemal potrebu podkladať sa ani tomu, v čom nesúhlasil v nových dobách. Ako presvedčený Slovák a matičiar nerád počúval reči, v niektoré obdobia aj z vyšších politických kruhov, ktoré v niečom hanili či znevažovali slovenskú históriu.

Mesto si následne v 90. rokoch prešlo krátkym obdobím úpadku, keď sa po konci socializmu z neho vytratila hospodárska činnosť a centrum začalo pustnúť. Po roku 2000 doň však postupne začali opäť prúdiť investície, často súkromné. V meste si kupujú a rekonštruujú domy bohatí Bratislavčania, vznikli tu príjemné kaviarne či hotely a penzióny. Štiavnica má tiež rad úspešných škôl, umiestnených v dnes už pekne zrekonštruovaných historických budovách. 

Ulicami mesta aj dnes občas kráča Ján Novák, v požehnanom veku 81 rokov. Ako poradca primátorky Nadeždy Babiakovej, ktorá si jeho prínos nesmierne váži a bez váhania naň upozorňuje, sa o vývoj v meste dodnes zaujíma. 

Jeho životný príbeh je neuveriteľný aj v tom, že všetko dosiahol napriek hendikepu – od mladosti mal slabý zrak a vekom sa tento hendikep ešte zhoršoval. Napriek tomu vytrvával vo všetkom úsilí. Štiavničania ho zväčša poznajú, jeho meno si ale zaslúži poznať aj Slovensko.

Zdroj: eReport